STRACH – PREKONAJTE SVOJ VLASTNİ TIEÒ
Pridal sofa dňa Máj 13 2013 07:42:32
Myslíte si, že strach nám pomáha? Keď sa nad tım zamyslíte, prídete na to, že nie. Samozrejme, toto by bola odpoveď každého premıšľajúceho jedinca. Prečo sa teda stále niečoho bojíme? Tvrdenie, respektíve názor mnohıch z nás pramení z myšlienky, že strach je prirodzenı. Ja vám však v nasledujúcich riadkoch vysvetlím, že to nie je pravda, teda z časti autor Romanus
Podrobné novinky
Prirodzenı strach
Vysvetlime si to na poučke hodnej školy, či teoretickej knihe. Prirodzenı strach je pocit človeka, ktorı vzniká organickım vıvojom. Strach pramení v každom z nás. Väčšinou sú to však iba strachy umelo vytvorené. Báť sa prirodzene znamená báť sa niečoho, čo je v nás už od nepamäti.
Strach vzniknutı prirodzene je jedine strach o náš holı život. Strach vzniknutı zo situácie, keď sa nám má stať niečo, čo ohrozuje náš život. Lovci mamutov nemali dokonca ešte ani túto tendenciu. Tendenciu báť sa o život, pretože inak by neprežili. Lovili prapodivné tvory, ktorıch by sa dnes bál každı jeden z nás, ak by stál priamo oproti nim. Koristníci však museli prežiť, a tak z nich bol strach vylúčenı.
Predstavme si teda dnešnú modelovú situáciu trocha pritiahnutú za vlasy. Kráčate po ulici, keď zrazu na vás neznámy človek vytasí zbraò. Práve vtedy z nás vychádza prirodzenı strach. Strach, ktorı je zapríčinenı určitım priebehom, ktorı nás obmedzí. Ktorı nám chce vziať naše bytie. To je prirodzenı strach. Ostatné strachy by sme mali z nášho života čiastočne, ak nie aj úplne vylúčiť. Prinajmenšom ich obmedziť natoľko, aby nám nebránili žiť plnohodnotnı život v znamení “tu a teraz”.
Umelo vytvorenı strach
Tento strach je už o niečom inom. Je to strach, ktorı do nás vštepuje táto doba. Strach, ktorı nám zabraòuje žiť náš život a núti nás premıšľať nad tım, čo sa stane zajtra, o tıždeò, o mesiac a báť sa skutočností, ktoré však prakticky vôbec nemusia nastať. Bojíme sa banalít, ktoré nás vyčleòujú z cesty vedúcej k dosiahnutiu cieľa.
Bojíme sa dôsledkov niečoho, čo sa ešte nestalo a v mysli si dokážeme vytvoriť situácie, ku ktorım ani vôbec nemusí prísť. Najhoršie je na tom však to, že nám to zatieòuje našu myseľ, a tak nám už potom neostáva energia na riešenie skutočnıch problémov, či prijímanie skutočnıch vıziev. Tento strach vyplıva iba z nášho skazeného podvedomia, pretože ide o jednotlivé čiastočné strachy z niečoho, čo do nás tlačia už od narodenia.
Keď sme malí, hovoria nám nerob to a nerob tamto, lebo čo ak náhodou sa stane toto. Potom vyrastieme a sme natoľko ovládaní umelım strachom, že sa bojíme aj vyjsť z domu, pretože v reálnom svete na nás niečo číha. Je to však skutočne tak? Skutočne na nás číha toľko nástrah, ktoré čakajú iba na to, kedy dokážeme posunúť hranice nášho myslenia, vyjsť z toho domu a oddať sa reálnemu životu?
Tak isto ako môžete dosiahnuť všetko čo si predstavíte (samozrejme, pokiaľ ide o reálne veci, v ktorıch vám iní neveria), môžete prekonať aj svoj umelı strach z vášho podvedomia. Je to však veľmi zložitı a zdåhavı proces. Ide však iba o prekonanie samého seba, svojho ustráchaného ja. Báť sa totiž môžete iba do tej miery, a iba toho, čo si dokážete predstaviť vo svojej mysli. A čím viac zlého si toho dokážete predstaviť, tım viac to smeruje k paranoji a k psychológovi.
Niektorí ľudia sa boja chytiť kľučku na dverách, pretože sú na nej bacile. Niektorí sa boja nastúpiť do auta, pretože sa boja, že zapríčinia haváriu. Niektorí sa boja zapnúť počítač, pretože sa boja, že niečo pokazia. Niektorí sa boja ísť študovať, pretože sa boja neúspechu a toho, že to nezvládnu a niektorí sa dokonca boja zamestnať zo strachu, či budú vedieť vykonať to, čo od nich bude požadovať zamestnávateľ. O vytvorení nejakého projektu ani nehovorím.
Pre toto teda žijeme? Preto, aby sme sa nechali obmedzovať strachom? O čo je menšia šanca že ochoriem ak nechytím kľučku na dverách, keď je dnes v ovzduší viac viróz ako na klávesnici počítača? O čo je väčšia šanca, že sa mi nič nestane ak nenastúpim do auta, ak môžem ísť po prechode a zrazí ma vodič, ktorı si nedáva pozor? Budeme sa báť zamestnať sa, či vytvoriť niečo sami iba zo strachu, ktorı do nás vložili naši známi, naši rodičia, naši kamaráti? Chceme sa stať otrokmi svojej predstavivosti v negatívnom slova zmysle?
Je to trocha veľa otázok, no mám na to iba jednu odpoveď. Nebojte sa ukázať čo je vo vás! Ak dáte prednosť svojmu strachu, nikdy neprekonáte svoj vlastnı tieò, a o to predsa v živote ide. Dokázať niečo. A to či to dokážete, záleží iba od vás!