Je komunikácia v rodine dôležitá?
Pridal sofa dňa Máj 20 2013 09:15:47
¼udia prirodzene cítia, že komunikácia je oblasť, ktorú by mali vylepšiť. Veľa ráz majú dobrú myšlienku, vıbornı nápad, a nakoniec to neprinesie vısledky. Napríklad mama by bola rada, aby dieťa vynieslo smeti, ale ono sa tvári, že ju nepočuje. Učiteľka dá otázku, a žiak odpovie na niečo celkom iné. Komunikujeme (skôr rozprávame) – niekto málo, niekto zasa príliš veľa, no nie vždy máme takú odozvu, akú by sme si priali
Podrobné novinky
- Ako by sme mali komunikovať s ľuďmi?
- Ako by sme im mali odovzdať nejakú informáciu, myšlienku?
- Ako môžeme zistiť či nám porozumeli?
V prvom rade si musíme povedať, čo komunikácia je. Túto tému nemožno na malom priestore obsiahnuť celú, preto sa pozrime aspoò na jednu jej časť:
Na prvı pohľad sa zdá, že komunikácia je to, čo rozprávame. Reč je však len jedna časť komunikácie. My jej dávame veľkú dôležitosť, ale mimika, naša nálada, všetky gestá zohrávajú v komunikácii oveľa väčšiu rolu. Stalo sa vám, že niekto niečo povedal, no napriek tomu, že jeho myšlienka bola dobrá, vy ste ju zavrhli? Bolo to následkom toho, ako to povedal. Možno s krikom, veľa ráz s pohàdaním alebo len tak, že človek si ani nebol istı, či to patrilo jemu. Pri komunikácii je dôležité si uvedomiť, kto hovorí a ku komu hovorí. Ak sme to my, tak sa uistime, že nás dotyčnı prijímateľ komunikácie počul a rozumel nám.
Dieťa
…veľa ráz nevníma našu komunikáciu, lebo sa hrá. To znamená, že na nás ani nereaguje. Tım, že na neho dospelı začne kričať, akurát docieli, že dieťa to buď nespraví, alebo to spraví s plačom. Pokiaľ sa hralo a nepočulo nás, tak, samozrejme, nerozumie, prečo na neho kričíme. Preto si radšej vždy dopredu zaistime, že nás bude počuť. Získajme jeho pozornosť! Zoberme si príklad z dieťaťa: keď ono niečo chce, tak to docieli napríklad tım, že nám otočí hlavu a povie rovno do očí, po čom túži. Úplne zobralo pod kontrolu, aby sme jeho komunikáciu dostali.
Dospelı
…to neraz urobí tak, že z kuchyne kričí do izby a myslí si, že ho všetci počuli aj mu rozumeli. Ak nemáme istotu, že nás dieťa počulo, tak sa ho na to opıtajme. Pokiaľ sa stále nič nedeje, zistime, ako tomu porozumelo. Je to dôležité najmä u detí. Tie sa učia, ako komunikovať. Ak komunikácii porozumejú v detstve, tak ju budú aplikovať aj v dospelosti. Budú komunikovať jednoznačne a tak, aby získali porozumenie a, samozrejme, takúto komunikáciu budú aj vyžadovať. Naučia sa, že prikıvnutie na znak porozumenia, ak človek komunikácii naozaj neporozumel, je nesprávne.
Existuje jedna životná pravda: Radšej ostanem jednu minútu hlúpy a opıtam sa, ako by som mal zostať hlúpy po celı život.
Posledná časť v komunikácii, tá najdôležitejšia, je potvrdenie komunikácie. V našej spoločnosti sa tak trošku naò zabúda, ako by bolo nepodstatné. Pritom pre duševné zdravie človeka je veľmi dôležité. Znamená to dať najavo, že sme toho druhého počuli a rozumieme, čo povedal. Nemusí nevyhnutne znamenať, že s tım súhlasíme. Veľa ráz sú to len gestá (napr. prikıvnutie), jednoduché slová (napr. rozumiem), ktoré dajú druhej strane na vedomie, že je v tomto rozhovore dôležitá a vypočutá.
Pokiaľ s ľuďmi človek komunikuje dobre – počúva ich, čo majú na srdci, potvrdzuje, čo hovoria, a hovorí to, čo má na srdci on, a hovorí to dostatočne taktne a dostatočne často, aby to prijali – do značnej miery tım vie ovplyvniť vzťahy a ochotu ľudí pracovať s druhımi a byť spolu. Pri dieťati to platí stonásobne.