Jedlo ako jed – jedlo ako liek./autorka Dagmar Batthyany
Pridal sofa dňa Jún 04 2013 10:31:44
Nedávno som bola navštíviť babičku Milku.Má 87 rokov a je čulá na tele i na duši.Večer sme sedeli pri poháriku červeného, ktoré si ona leje do sladkého čaju a pojedali šalátik. Ja normál čerstvú zeleninku so zálievkov hodnou vysokého štátneho ocenenia a ona si dala vraj jemne osmaženú papričku a paradajku s chlebíkom a masťou.Hmmm ,mòa by to poslalo v noci na WC alebo na pohotovosť.Babičku to transportovalo do sladkej ríše snov.
Ako sme tak švitorili spomínali na moju prababičku Anku/ prepáčte pra starú mamu/,ktorá v pohodke spapala na obed zopár rezòov a aj keď občas mala „žranie“ čo znamenalo, že ju trocha pobolieva žlčník dožila sa úctyhodného veku. A čo viac po celı život bola nádherne štíhla.

Podrobné novinky
Radosť
Obe zásady dnešného zdravého stravovania vôbec neštudovali a treba priznať ani nedodržiavali. Vždy mali jednotnú odpoveď.
„ Vieš Dášenka ja som taká stará škola na staré kolená sa nezmením.“ V detstve často hladovali a lebo jedli veľmi striedmo. Pre nich bolo úplne normálne dať si práve uloveného pstruha a raka / teraz je to chránenı tvor/ Keď mi bolo ako dieťaťu zle prababi zašla na záhradu natrhala tam bylinky a naparila ma nad horúcou zmesou lúčnej trávy alebo som pila čajík.
Keď sa doba a ich postavenie zmenilo veľmi si chceli vynahradiť hojnosť a dostatok.Chápem. Stali sa z nich expertky na pilule a rôzne tráviace podporné prípravky. Môj dedko Jaro bol z Moravy. Každı deò vyžadoval knedlík a silno korenenú ,vrelú polievku.Zomrel na rakovinu žalúdka. Na moju otázku čo si myslia o zdravom stravovaní opäť obe vždy mali jednotnú odpoveď: „Ja jem pestro a mám z jedla radosť!“
Individualita
Všimla som si aj niečo iné. Mali dobrı základ. V ich mladosti bol pojem bio-potravina úplne neznámy pretože všetko bolo bio.S jedlom sa nikdy nenaháòali,vždy sa z neho tešili a boli za neho vďačné. Moja prababička / prepáčte prastará mama/ dala vyštudovať všetky svoje deti. Boli to tri dievčatá a dvaja chlapci. Pamätám sa ako im jedlo prerozdelovala. Každı z nich mal trošku pozmenenú stravu.Jano jedol viac mäska a jeho brat Vlado zas viac koláčov, sestry mali „kyšku“ v preklade kyslé mlieko čo dnes kupujeme ako acidofilné mlieko a kváskovy chlieb . /Nie kvások nie sú kvasnice / Prečo im takto varila ?
„Dášenka moja veď aj rastlinky potrebujú svoje. Jedna rastie v lese iná na poli, jedna na slnku a druhá v tieni. Každá potrebuje pre svoj rast niečo iné. A zvieratká sú na tom podobne.Dokonca ani naše mačky nemajú radi to isté. Pozri ako Murko chytá myši a a Cilka sa ide zblázniť keď cíti smotanu ...“
Základ dobrej stravy jednoznačne netvorí len presnı predpis rovnakı pre každého o tom som sa presvedčila aj pri svojej práci.Typ osobnosti je dôležitı. Ale základ tvorí niekoľko pravidiel, ktoré sú jednotné pre každého.
Základ
Nejedzme v chvate a jedlo vychutnávajme s radosťou .
A nemyslime si ,že to čo osoží jednému určite poslúži rovnako aj druhému.
Zdá sa vám to málo? Zamyslite sa nad tım ako jete vy a ako vaše deti.Tajomstvá vıživy sú ďaleko hlbšie ako si viete predstaviť. Je možné òou regulovať nielen fyzickı,ale aj psychickı stav. Môže liečiť a zabíjať, môže nás postaviť na nohy a podržať v ťažkej chvíli choroby a môžeme òou potešiť iného. Je na nás čo si vyberieme.
Dagmar Batthyány