Cukor je príčinou rakoviny pankreasu
Pridal sofa dňa Marec 07 2014 18:15:03
Vıskumy Dr. Younga potvrdené : cukor je príčinou rakoviny pankreasu
Šírim svoje zistenie už 30rokov, že cukor spôsobuje rakovinu a ovocie s vysokım obsahom cukru, spolu s kukuricou je príčinou rakoviny. Kukurica a kukuričnı cukor patrí medzi mojich TOP 10 potravín, ktoré nikdy nejem – a kukuričnı sirup je v mnohıch potravinách a v nápojoch. Počujete?čitaj viac...
Podrobné novinky
Cukor je kyslı a spôsobuje rakovinu! Všetky sacharidy, teda aj agáva, stévia, javorovı sirup, trstinovı sirup, kukuričnı sirup, fruktóza, glukóza -hroznovı cukor, a všetky dextróza a sukróza (disacharid) sú kyslé a toxické pre telá ľudí i zvierat.
Cukor je droga. Cukor je kyselina. Cukor je neurotoxín. Cukor je jed. Cukor je odpadovı metabolickı produkt. Cukor je metabolit bunkovej degenerácie. Ak budete jesť cukor v akejkoľvek forme, bude vám tento spôsobovať únavu, choroby, tučnotu a eventuálne vás zabije.
Nakoniec bol môj vıskum potvrdenı. Cukor/fruktóza z ovocia je príčinou rakoviny pankreasu.
Neexistuje niečo také ako alkalické sladidlo. Všetky sú pre telo kyslé a toxické.
V každej potravine je cukor, ktorá pochádza z fermentácie, alebo rozkladu tejto potraviny. Cukor je močom fermentácie (kvasenia). Prestaòte ho jesť teraz, ak ste pravdivı sami k sebe...
Washington - Nádorové bunky slinivky brušnej používajú fruktózu na svoje delenie a množenie, hovorí sa v štúdii U.S vedcov uverejnenej v pondelok a pokračujú všeobecnım poznatkom, že všetky sacharidy sú rovnaké.
Bunky tumoru sa kàmia tak glukózou ako aj fruktózou využívajúc oba rôznymi spôsobmi, zistila skupina z Univerzity v Kalifornii, Los Angeles.
Ich zistenia publikované v žurnále Cancer Research hovoria, že môžu byť nápomocné k objasneniu ďalších štúdií ktoré súvisia s príjmom fruktózy a rakovinou slinivky brušnej, jednej z najsmrteľnejších druhov rakoviny.
Tieto zistenia ukázali, že rakovinové bunky môžu veľmi ľahko metabolizovať fruktózu pre urıchlenie svojho bujnenia. Dr. Anthony Heaney z Centra UCLA's Jonsson Cancer Center a spolupracovníci píšu:
"Hlavnım znakom u rakovinovıch pacientov v strave je spotreba čistej fruktózy a ukazuje sa, že snahy redukcie príjmu čistej fruktózy, alebo akcie vedúce k zabránenie sprostredkovateľov fruktózy môžu zvrátiť rast rakoviny.“
Američania jedia obrovské množstvá fruktózy, hlavne v kukuričnom sirupe s vysokım obsahom fruktózy, v zmesiach fruktózy a glukózy, ktorá sa používa do jemnıch(soft) nápojov(nealkoholickıch nápojoch), do pečiva, chleba a do ďalších inıch potravín.
Politici, regulátory, experti na zdravie a priemysel diskutovali o tom, či kukuričnı sirup s vysokım obsahom fruktózy a ďalšie prímesi pomohli k tomu, že Američania sú tučnejší a menej zdraví.
Podľa American Heart Association , príliš veľa cukru akéhokoľvek druhu nielenže pridáva kilogramy, ale tiež je kľúčovım páchateľom pri cukrovke, pri ochorení srdca a pri infarktoch.
Niekoľko štátov, vrátane New Yorku a Kalifornie porovnávali dane zo sladenıch jemnıch nápojov s úhradami za liečebné náklady pri liečbe obezity - príbuzné choroby ako s ochorením srdca, diabetes a rakoviny.
The American Beverage Association (združenie vırobcov nápojov), ktorého členmi sú aj Coca Cola a Kraft Food boli silnou a úspešnou opozíciou proti zdaneniu sódy.
Priemysel tiež tvrdí, že cukor je cukor.
Heaney a jeho tím hovorí, že zistili ďalšie skutočnosti. Rakovinové bunky pankreasu v laboratórnych podmienkach rástli pri kàmení glukózou aj fruktózou.
Bunky tumoru prospievali pri sacharóze, ale pri použití fruktózy sa množili. „Dôležité je, že metabolizmus glukózy a fruktózy je úplne odlišnı“ píše Heaney a jeho tím.
„ Myslim si, že tento list má veľa zdravotnıch implikácii verejnosti. Dúfame, že na federálnej úrovni to bude mať vplyv na krok späť v množstve vysokého obsahu kukuričného sirupu v našej strave“, povedal Heaney vo svojom vyhlásení.
Teraz skupina dúfa, že vyvinú lieky, ktoré môžu zastaviť tumorové bunky používajúce fruktózu.
Konzumácia kukuričného sirupu v USA narástla o 1000% medzi rokmi 1970 a 1990 podľa vıskumov zverejnenıch v roku 2004 v časopise American Journal of Clinical Nutrition.
Preklad emailu od Dr.R.Younga zo dòa 01.09.2010