Karmické vzťahy
Pridal sofa dňa Marec 09 2014 10:06:48
Aké sú? Zamotané, bolestivé, komplikované, s vnútornou horiacou túžbou, liečivé, s magnetickou príťažlivosťou, ničivé, krásne a plné citov, také, ktoré sa stanú pre nás všetkım, ale i také, ktoré sa stanú pre nás veľkım krížom, ale poväčšine také, ktorım je ťažké pre nás porozumieť. Avšak cítime, srdce nám napovedá.
Podrobné novinky

Zamıšľame sa nad nimi oveľa viac, ako nad inımi vzťahmi. Učia nás odpúšťaniu, láske, sú plné intenzívnych emócií, poväčšine spätıch s nevyriešenım pocitom viny. Neposudzujme inıch, buďme tolerantnejší k ich chybám, ktoré nemusia byť chybami, len nám sa to tak zdá, lebo pozeráme zo svojho zorného uhla. Chceme, aby všetko vyhovovalo nám, SME EGOISTI. Neuvedomujeme si, že to, čo je najlepšie pre nás, nemusí byť zákonite najlepšie aj pre toho druhého človeka.

Veľa času trávime ich uhladzovaním, nedarí sa nám pochopiť neviditeľné súvislosti. Pre svoj pokoj potrebujeme urovnať hádky, spory, žiarliť, vyriešiť konflikty, urážať sa, odstrániť nedostatky. častokrát chceme dokonca trestať, mstiť sa. Nevyberajte si takúto cestu, ani pri akokoľvek intenzívnom pocite nespokojnosti a krivdy. Ono sa nám skutočne všetko vráti, to isté si pritiahneme do života aj my. Vyberte si lásku, odpúšťanie, tie majú OHROMNÚ MOC.

Každı človek, s ktorım máme problematickı vzťah (a každı z nás takıto vzťah má) nám nastavuje zrkadlo, ale my sa bojíme byť k sebe úprimní. Hľadíme doò radšej len s prižmúrenımi očami a nahovárame si, že sme lepší. Táto útecha nám mnohım častokrát postačuje a ideme životom ďalej a obviòujeme a konštatujeme, ako sú všetci samá chyba (okrem nás). Len to by nás však naučilo vážiť si seba, keby sme oči neprižmurovali, pozerajúc do nastaveného zrkadla.

Ak karmu chápeme ako pomenovanie príčiny a následku, ako takúto kauzalitu, príčinnú súvislosť, potom je treba vidieť, že náhody neexistujú a všetci ľudia, s ktorımi sa nám nedarí vychádzať, nás učia. Ak sa nemáme nič naučiť, sme tu zbytočne. A práve ten, kto nám ublížil najviac, nás zároveò aj najviac naučil. Až keď zvládneme istú lekciu, často spolu s fackami či kopancami „osudu“, pochopíme karmickú záťaž. Vezmeme si ponaučenie. Karmickı vzťah je energeticky nerovnovážny vzťah, ak chceme niekoho vlastniť, dokonca i jeho myšlienky, namiesto toho, aby sme sa učili jeden od druhého, a tım sa navzájom obdarovali.

Do svojho podvedomia prijímame negatívne myšlienky, pocity, ktoré nás ovplyvòujú. Stačí aj kamarát, ktorı sa stále sťažuje, ako mu v živote nič nevychádza, alebo zhovorčivá susedka, ktorá narieka nad svojim spackanım životom a nevďačnım manželom, či chorá kolegyòa, ktorá toľko jojká a žaluje sa, že o pár minút aj nás bolí hlava i žalúdok.

Osud predsa nie je nemenne danı, svojimi myšlienkami + skutkami ho dotvárame a veľká škoda, že sa často nechávame priateľmi, rodičmi, spolužiakmi, učiteľmi, kolegami až naprogramovať negáciami. Namiesto dobrıch energií ukladáme do podvedomia tie zlé. „Z teba nikdy nič nebude!“, „ Ty to nikdy nedokážeš!“, „ Si strašne škaredı!“, „Nikdy by som ti už nedokázal veriť!“, „Nemáš na to!“, „Mám na viac!“, „Ty ale dopadneš!“. Miera ovplyvòovania môže byť rôzna, závisí od toho, ako veľmi je danı jedinec citlivı a senzitívny a ako ľahko sa mu „darí nasávať“ z okolia všetko negatívne. Konflikty medzi deťmi + rodičmi, medzi partnermi, učiteľmi a žiakmi, spolupracovníkmi sú tım, s čím sa denne pasujeme. Máme pocit, že sme si zostali čosi dlžní. A neraz by sa dali odstrániť veľmi jednoducho, nemusíme zmeniť daného človeka, nemusíme zmeniť dokonca ani seba, stačil by zmeniť uhol pohľadu. Nemôžme predsa nikoho prerábať na svoj obraz.

Prečo sme vôbec tu? Prečo sme dostali život? Každı z nás prišiel na tento svet kvôli čomusi, musí splniť svoju karmickú úlohu, prežiť si tu svoj presne vymedzenı čas, užiť si komfort na rôznom stupni, uspokojiť podľa možnosti svoje potreby, vziať si niečo z toho, čo sa mu páči, čo mu chutí, čo ho zaujíma a dodržiavať isté pravidlá.

Bohužiaľ, práve s dodržiavaním pravidiel máme najväčší problém. Porušujeme ich, sme za to trestaní, trápime sa.

Každı človek na tomto svete má právo na šťastnı život. Nie vždy a u každého sa toto právo naplní. Nemáme peniaze, prepadli sme v škole, neslúži nám zdravie, partner nám je nevernı, prišli sme o prácu, túžime po niekom, kto vôbec nejaví záujem o nás, rozpadla sa nám rodina, to všetko robí naše životy bezútešnımi. Niekedy ani sami nevieme rozpoznať, aké sú naše reálne práva, nehovoriac už o možnostiach ich realizácie.

Nevznášame sa príliš nad zemou? Nie sú naše nároky privysoké? Nevysnívali sme si čosi z krajiny zázrakov? Ale ak existuje právo mal by existovať aj mechanizmus možnosti jeho realizácie. Ak ho nevieme objaviť – NIEčO ROBÍME NESPRÁVNE. Nevieme vziať do úvahy tie obmedzenia, ktoré je nutné, hoci o nich vieme, sme si vedomí, že ich obísť nemôžme. Vieme to od rodičov, poznáme zákony, dohliada na to polícia, vštepujú nám to učitelia, verejná mienka tiež nemlčí. Ale ani u tıch, ktorí majú pocit, že tak činia sa želanı vısledok často nedostaví. Ba čo viac, situácia sa ešte zhoršuje. Prečo?

Niekto ide ku kòazovi, inı k psychológovi, ten ďalší k veštkyni a tí zhodne konštatujú, i keď inou formou, že naše životy podliehajú Vyššej sile. A tá nám buď dopraje, alebo aj nie, to čo si želáme, pokiaľ mi vo svojich srdciach prechovávame nenávisť, zlobu, zámerne tvoríme podmienky, v ktorıch negatívne emócie v nás nachádzajú ohromne dobrú živnú pôdu. Hlavnou príčinou našich problémov vo vzťahoch v našom každodennom živote, príčinou nepriaznivej realizácie našich prianí, je náš pestovanı negatívny prístup voči našim blízkym, voči okoliu. Zaistenie spokojného a šťastného života, nás zastihne len prispením Vyšších síl, ktoré nás budú podporovať takıch akí sme, ktoré držia nad nami ochrannú ruku a to vtedy a len vtedy, ak aj my sa aspoò snažíme prijať inıch takıch, akí sú.

Nepoužívajme na nich prísnejší meter než na seba. Oni nie sú dokonalí, ale my tiež nie! Je treba podotknúť, že zaujať takıto postoj, nejde z večera do rána, je to nesmierne ťažké. O to ťažšie, ak vidíme, že tí z vedľajšieho vchodu sú boháči, ja skôr chudák, že tí, čo bıvajú oproti sú neznabohovia a ja sa modlím, prosím, som čestnı človek, že kamoška má postavičku ako lusk, točia sa okolo nej muži a mòa si nik nevšíma. Aj keď je to ťažké, je to nevyhnutné. Vyššie sily budú pamätať na to, aby bola rovnováha zachovaná. Nie my sme tu na to, aby sme „našej spravodlivosti učinili zadosť“. Prenechajme to na ne. Iste ste už počuli: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“. A určite na nič nezabudnú. A ak sa nám za našu zmenu k lepšiemu dostane satisfakcia v inej podobe a možno aj od úplne inıch ľudí, ktovie. Môže byť pre nás o to lepšia.


autor
Svetlana