Bludnı kruh depresie/Sektor pre tıch, ktorí chcú informácie z konvenčnej psychiatrie.
Pridal sofa dňa Máj 03 2014 11:17:29
Depresívne epizódy

Pri typickej ľahkej, strednej a hlbokej depresívnej epizóde trpí pacient
na zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity. Narušená je schopnosť radovať sa, oslabenı
je záujem a schopnosť koncentrácie, častá je nápadná ukonanosť aj po minimálnej námahe.
Zvyčajne je narušenı spánok a znížená chuť do jedenia. Sebaocenenie a sebadôvera sú
takmer vždy znížené, aj pri miernej forme je časté sebaobviòovanie a pocity bezcennosti.
Skľúčená nálada len málo kolíše zo dòa na deò, nereaguje na okolnosti a môžu ju sprevádzať
tzv. somatické príznaky, ako je strata záujmov a príjemnıch pocitov, raòajšie zobúdzanie
viac hodín pred zvyčajnım časom; najhoršia depresia ráno, vırazná psychomotorická
retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida. Podľa množstva
a závažnosti príznakov sa depresívna epizóda hodnotí ako ľahká, stredná a ťažká (hlboká).
---------------
Podrobné novinky
-------------------------------------------------------------------------------
Vybral som určité špecifiká, na ktoré je dobré upozorniť:
1. Depresia je ochorenie, z vıznamnej časti ovplyvnené biochemicky - neurotransmitermi, nachádzajucími sa v mozgu (najmä serotonínom) - viď. rubrika "všeobecná psychiatria - etiológia".
2. Depresia nie je osobné zlyhanie, nie je to lenivosť, nie je to zbabelosť, nie je to smútok; depresia nie je ani smutná nálada, ani "blbá nálada", depresia nie je ani často skloòovaná "depka". Keď nás v živote postihne napr. tragická udalosť a my na òu reagujeme smútkom - je to prirodzená reakcia, nie je to depresia. Keď sa cez deò nudíme, nemáme depresiu. Keď nás opustí partner a sme z toho smutní, nie je to ešte ani zďaleka depresia. To sú základné omyly, ktoré sú v názoroch laickej verejnosti pomerne časté.
3. Depresia musí trvať dlšiu dobu a musí nás vıznamne negatívne ovplyvòovať v každodennom živote, ktorı nám sťažuje, prípadne úplne znemožòuje "fungovať". Depresia nás vıznamne ovplyvòuje i v somatickej oblasti - tráviace problémy - často obstipácia, nechutenstvo alebo obžerstvo (jedlo = istota, odmena); nezriedka spôsobuje kachexiu; veľmi vıznamné a takmer pravidelné sú problémy so spánkom - človek sa zobudí ráno najmä okolo tretej hodiny a už nemôže zaspať, má nekvalitnı spánok, ťažké zaspávanie, časté budenie sa v noci; vyskytuje sa tzv. "ranné pesimum" - najhoršia nálada ráno (pozn.: u neurotickej depresie je najhoršia nálada večer!). človek v depresii má zníženı pocit energie, zanedbáva svoj vonkajší vzhľad, zanedbáva domácnosť, zanedbáva partnerskı život, zanedbáva sexuálny život, vyhıba sa spoločenskım kontaktom, stráca záujem o svoje obľúbené činnosti, má zníženú sebadôveru, neverí si, myslí si, že depresiu si zaslúži, že všetko čo robí je zlé, nič nemá vıznam, nedokáže sa radovať (anhedónia); je podráždenı, unavenı, nesústredenı, všetko mu pripadá ťažké a nedosiahnuteľné, život nemá vıznam, priatelia sú zlí (vlastne si myslí, že takmer žiadnych ani nemá). Veľmi často (!!!) depresia vrcholí pokusom o samovraždu, prípadne dokonalım suicídiom - neliečená depresia je teda smrteľné ochorenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že depresia bude v roku 2020 najrozšírenejším ochorením vôbec. Vyplıva to z prognóz expertov WHO (uverejnené v chorvátskom tıždenníku Pliva Zdravlje).
4. Vznik depresie môže mať rôzne príčiny
- tzv. vonkajšie príčiny - napr. strata blízkej osoby (treba odlíšiť od normálneho smútku) - reaktívne, exogénne depresie
- "bez príčin", biochemickı pôvod - tzv. endogénne depresie
- môžu byť sprievodnım javom inıch somatickıch chorôb (kardiovaskulárne choroby, hypotyreóza atď.)
5. Depresia je často bolestnejšia než akékoľvek iné ochorenie.
6. Depresia sa lieči medikamentmi - dočasne anxiolytikami s antidepresívnym účinkom, dlhodobo antidepresívami (viď všeobecná psychiatria - liečba). Závažné depresie - stuporózne formy - sa liečia elektrokonvulzívnou terapiou, ktorá je veľmi účinná.
RADY PRÍBUZNİM:
1. človeka v depresii nevyliečia vaše rady.
2. človek depresiu nerozchodí a ani nerozdıcha.
3. Rady typu - "vzchop sa, premôž to" - zaručene depresiu prehåbia.
4. V depresii je postihnutá i vôľa človeka (znížené vôľové konanie - hypobúlia, abúlia), preto apelovať na jeho "vôľu" je nezmysel, ktorım si staviame ochrannú stenu pred vlastnım prežitkom bezmocnosti pomôcť danému človeku.
5. človeka postihnutého depresiou je nunté odporučiť k odborníkovi - psychiatrovi, ktorı zaháji patričnú terapiu. Pri sebapoškodzovacích či samovražednıch tendenciách je nutná hospitalizácia i bez informovaného súhlasu pacienta Zb.z. 576/2004 § 6 ods.8 písm. c
6. Antidepresíva zaberajú najskôr po 2 tıždòoch liečby, musia sa však užívať dlhodobo. Veľa pacientov sa rehospitalizuje práve kvôli tomu, že po zlepšení ich zdravotného stavu, sami od seba vysadia psychofarmakologickú liečbu - to vedie k okamžitému zhoršeniu ochorenia.
7. Depresia sa väčšinou vyskytuje opakovane, málokedy je to jednorázová záležitosť.
8. ¼uďom v depresii treba empaticky vyjadriť podporu, stačí ich vypočuť. Formulka: "Chápem ťa" - je síce dosť univerzálna, ale pokiaľ depresiu sami nepoznáme, iba ťažko sa dokážeme vcítiť do role takto trpiaceho človeka. často zo seba začneme chàliť ružovo vyzerajúce frázy, ktoré majú dotyčného ubezpečiť o tom, že situácia nie je až taká zlá a čaká ho rozprávková budúcnosť ;) V skutočnosti neupokojujeme jeho, ale snažíme sa projekčne upokojiť seba.
9. Chorému môžeme odporučiť, aby svojim myšlienkam nedôveroval. Síce veríme, že on je presvedčenı o ich pravdivosti, ale trpezlivo diskutujeme aj o inej alternatíve vıkladu jeho dedukcií.
10. Diskutujme s chorım o jeho silnıch stránkach - čo všetko dobré dosiahol v živote, čo sa mu podarilo, čím pomohol inım atď.
11. Nikdy chorého miesto lekárskej pomoci neodporúčajme k šarlatánom a podivnım liečiteľom. Najviac nebezpeční sú takí, ktorí chorého odhovárajú od medikamentóznej liečby a ponúkajú mu náhradu - bylinky a mastičky, prípadne rôzne hókusy-pókusy s energiami. Z byliniek je vhodná trezalka - ľubovník bodkovanı (Hypericum perforatum) , u ktorej sa však občas vyskytuje fotosenzitívna reakcia pokožky na slnečné žiarenie, prípadne dochádza k nežiadúcim interakciám s inımi liekmi.
12. Trpezlivosť je základnım predpokladom účinnej podpory v liečbe chorého.
PS: pomerne často sú "choroby duše" práve nenápadné "choroby tela" ;)
P.Murín