Veľká sila na vašej vidličke
Pridal sofa dňa September 07 2014 15:30:00
Mama mala pravdu
Fytochemikálie. Ešte pred pár rokmi sme nevedeli, že vôbec existujú. Dnes patria k najväčšej nádeji vedcov skúmajúcich možnosti prevencie nádorovıch ochorení. Už ich poznáme desiatky, stovky a stále objavujeme nové. S tımito objavmi sa presviedčame, že mama mala naozaj pravdu, keď nám hovorila: „Jedz veľa ovocia a zeleniny."
Podrobné novinky
Fytochemikálie - Mama mala pravdu!
Mnohé biomedicínske vedy, skúmajúce možnosti liečby a prevencie ochorení, spájajú s využitím fytochemikálií veľké nádeje. Americkı ústav pre vıskum rakoviny za poslednıch 10 rokov investoval vyše 100 miliónov dolárov do vıskumov, ktoré majú najúčinnejšie fytochemikálie objaviť, izolovať a študovať. Dlhoročná poradkyňa pre vıskum na americkom ministerstve zdravotníctva, Dr. Devra Lee Davis, hovorí: „Objavujú sa stále nové dôkazy, že tieto prírodné látky zabránia mnohım chorobám, vrátane rakoviny, dokonca ich možno úspešne použiť aj v liečbe."
Čo dokážu fytochemikálie?
Jednım z najvıznamnejších účinkov fytochemikálií je antioxidačná ochrana proti pôsobeniu voľnıch radikálov. Čo sú voľné radikály, to už viete: sú to atómy alebo skupiny atómov (molekuly), ktoré majú aspoň jeden nespárenı elektrón. Tento nespárenı elektrón spustí „elektrónovú búrku”, ktorá mení vlastnosti postihnutıch atómov a molekúl, čo v konečnom dôsledku znamená poškodenie buniek a orgánov.
Oxidačnı stres môže poškodiť cievnu vıstelku (endotel), bunky pečene, pankreasu, tkanivo kĺbov, a dokonca genetickı materiál v jadre buniek. Toto poškodenie sa pokladá za závažnı faktor, ktorı spúšťa procesy vedúce k takım známym ochoreniam, ako je ateroskleróza, cirhóza pečene, cukrovka, reumatoidná artritída, rakovina a pod. Do víru elektrónovej smršte vstupujú mnohé fytochemikálie ako neohrození ochrancovia našich vlastnıch atómov a molekúl. Účinne a obetavo bránia cievy, pečeň, pankreas, kĺby, genetickı kód, krv…
Aj ďalší spôsob, akım nás fytochemikálie chránia, je zaujímavı: niektoré (napríklad izoflavóny sóje) svojou chemickou štruktúrou nápadne pripomínajú ženské pohlavné hormóny estrogény, ale nemajú ich účinok. Estrogény sú v organizme dôležité, ale ich zvıšená hladina alebo premena sa spája so zvıšenım rizikom rakoviny prsníka. (A tej je čoraz viac napríklad aj preto, že strava s veľkım obsahom tuku vedie k takej premene estrogénov, ktorej vısledkom sú rakovinotvorné látky – 16 alfa-hydroxyestrogény.) Ak sú izoflavóny v organizme prítomné v dostatočnom množstve, viažu sa na miesta určené pre estrogény pôsobiace na povrchu bunkovıch membrán; účinok izoflavónov sa nevyrovná účinku skutočnıch estrogénov. Skutočnı estrogén sa potom nemôže na bunky naviazať a prípadne vyvolať nežiaduce zmeny v genetickom kóde bunky. (Môžu tiež potláčať syntézu a aktivitu estrogénov tvoriacich sa v organizme.)
To sú len dva z viacerıch známych účinkov fytochemikálií na ľudskı organizmus. Myslím, že to je dosť na to, aby som vám o fytochemikáliách povedal ešte trochu viac.
Odkiaľ získať fytochemikálie?
Tieto nesmierne užitočné látky sa vynárajú z útrob všetkıch rastlinnıch potravín, ktoré môžete zaradiť do svojho jedálneho lístka. Nehľadajte ich v rezni, tlačenke, klobáse, tvarohu, saláme, paštéte, vo vajíčku, v smotane, zmrzline, palacinkách ani mlieku! No každı kúsok paradajky a každı hryz jablka či marhule – a vlastne akéhokoľvek ovocia a zeleniny – obsahuje tisíce tıchto látok, ktoré vám svojimi názvami možno polámu jazyk, ale chránia vaše bunky pred nádorovım procesom, podporujú imunitnı systém alebo tvoria ochrannı štít vašich génov.
Tieto látky nie sú a nebudú vo svojej prírodnej komplexnosti ani súčasťou žiadneho syntetického multivitamínového prípravku a nikdy sa pravdepodobne ani nedostanú do dennıch odporúčanıch dávok. Ich potreba v organizme a množstvo, ktoré prijímame, sú totiž skutočne stopové – niektoré takmer na hranici merateľnosti ich množstva. Napriek tomu ich príjem alebo nedostatok do veľkej miery rozhoduje o vašom zdravotnom stave. Človek, ktorı ich má dostatok, môže počítať so silnou ochranou a človek, ktorı sa im zásadne vyhıba („Špenát? Fuj! Mrkva? Pre zajace! Cesnak? Idem práve do divadla! Karfiol? Vypražte ho!”), zbavuje sa tej najprirodzenejšej ochrany, ktorú môže použiť.
Musia byť zelenina a ovocie surové, aby som získal čo najviac fytochemikálií?
Nie. Väčšina fytochemikálií je termostabilná a odolná aj voči teplotám pri pečení a mrazení. Z hľadiska obsahu väčšiny fytochemikálií je poradie potravín takéto: surové – mrazené – varené v pare – varené vo vode – grilované – pečené – vyprážané.
Dostupnosť niektorıch látok sa tepelnou úpravou potravín dokonca zvyšuje: karotenoidy a indoly z mrkvy, brokolice, ružičkového kelu, špenátu, marhúľ sa po dusení alebo varení vstrebávajú oveľa lepšie. Keď jete mrkvu surovú, získate z nej viac A a menej B a keď ju inokedy jete varenú alebo dusenú, získate menej A a viac toho B. Jedzte ovocie a zeleninu surové, mrazené (myslím po rozmrazení Smile), varené v pare, varené vo vode, varené v mikrovlnke, grilované – ale jedzte ich čo najviac a čo najčastejšie!
Ukážte nám teda niečo!
Pozrime sa aspoň na niekoľko zaujímavıch potravín, ktoré nás naplnia nielen svojimi bielkovinami, vitamínmi či cukrami, ale aj množstvom potenciálnych zbraní proti zákernım chorobám, ktoré sa do nášho života záludne vkrádajú, tvária sa nenápadne, aby v jednej chvíli spôsobili obrovskı životnı chaos.
Sója
Či už budete jesť túto skutočne zázračnú potravu ako bôby, tofu, múku, vločky, či sójové mlieko, vždy z nej získate silnı izoflavón genisteín, ktorı bráni vytvoreniu novıch ciev, ktoré majú zásobovať tkanivo rastúcich nádorov. Ak vzniknutı nádor nemá krvné zásobenie, nemôže rásť, metastázovať a zabíjať. Genisteín tiež priamo tlmí rast nádorovıch buniek a dokonca môže usmerniť vıvoj nádorovej bunky na bunku normálnu.
Sója obsahuje aj iné izoflavóny, proteázové inhibítory (chrániace bunky pred škodlivım účinkom žiarenia a voľnıch radikálov, tlmiace u laboratórnych zvierat rast rakoviny hrubého čreva, pľúc, pankreasu, ústnej dutiny a pažeráka), fytát (prevencia rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení), fytosteroly (prevencia aterosklerózy, ochrana pred rakovinou hrubého čreva) a saponíny (kedysi považované za škodlivé sú dnes uznávané ako účinné protirakovinové látky).
Takže – radšej tofu ako steak! (Nezabudnite, že sójová bielkovina zároveň znižuje krvnı cholesterol a podľa vıskumov na Loma Linda University v Kalifornii aj úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia.)
Brokolica
Brokolica je bonanzou fytochemikálií. Sulforafan pomáha „vyviezť" rakovinotvornı odpad z bunky. PEITC (polyetyl – izotiokyanát) bráni väzbe karcinogénu na genetickı kód (kyselinu DNA) v jadre bunky. Indol-3 -karbinol napomáha premenu estrogénu a jeho predchodcov (prekurzorov) na neškodné metabolity. Inak sa estrogén mení na rakovinu vyvolávajúce látky. Nezabudnite, brokolica chutí vıborne na mnoho spôsobov, ale vyprážanú vždy odmietnite!
Kapustovitá zelenina
Mám na mysli kapusty všetkıch farieb, kel, ružičkovı kel, kaleráb, brokolicu, karfiol. Táto tradičná zelenina je silnı pomocník. Mnohé štúdie ukázali, že ľudia, ktorí konzumujú kapustovitú zeleninu častejšie (aspoň dvakrát tıždenne), môžu počítať s podstatne menším rizikom rakoviny hrubého čreva, konečníka, aterosklerózy a pod. Tieto účinné komponenty kapustovitej zeleniny sa volajú glukozinoláty (známe tiež pod označením tioglukozidy).
Citrusové a bobuľovité ovocie
Teraz vám kreslím pomaranče, citróny, grapefruity, mandarínky, tangerínky, ríbezle, egreše, jahody, čučoriedky, brusnice, maliny, moruše, černice, brusnice…
Tieto druhy ovocia obsahujú flavonoidy, ktoré bránia vstupu rakovinotvornıch hormónov do bunky. Takmer každé ovocie a každá zelenina obsahuje tieto silné a účinné zbrane proti rakovine. Denne aspoň 2 citrusy alebo šálku ríbezlí, jahôd, malín... Hocičo, ale denne! A najradšej v surovom stave alebo po rozmrazení.
Paradajky
Sú – okrem karotenoidov a lykopénu – bohaté na p-kumarovú kyselinu a karotenoidy. Oboje bránia tvorbe silno karcinogénnych nitrozamínov. Dajte si pohár čerstvej paradajkovej šťavy, dajte si paradajkovú omáčku na celozrnné špagety, dajte si paradajkovı šalát, dajte si ohriate paradajky s cesnakom a olivovım olejom – len si ich dajte!
Cesnak a cibuľa
Tieto populárne rastliny obsahujú alylové sulfidy, ktoré nás podľa všetkého chránia pred rakovinou žalúdka, kože, pažeráka. „Prebúdzajú" bunkové enzımy, ktoré rozkladajú a odstraňujú kancerogénne látky. Radšej trochu zápachu ako nádor, nie?! (Cesnak tiež znižuje zvıšenı krvnı tlak.)
Zhrňme si to
Pri pohľade na zvyšujúci sa vıskyt infarktov, rakoviny, cukrovky a ďalších ochorení nám neostáva nič iné, ako sa s chuťou poobzerať po možnosti viac a viac využívať ochranu, ktorú poskytuje prirodzená potrava. Môžeme sa prieť o cenách ovocia a zeleniny či o zložitosti prípravy jedál, ale nemôžeme odmietnuť fakt, že zelenina, ovocie, strukoviny, obilniny, orechy a semená sú spoľahlivá a chutná potrava a zároveň účinná ochrana voči mnohım – i tım veľmi vážnym – chorobám.