Stres
Pridal sofa dňa Február 24 2015 07:41:59
Najčastejšou formou stresu je kombinácia úzkosti (napätie, nervozita) a depresia (pocit vyčerpania, smútku). Často sa spája s poruchami spánku, panickımi pocitmi a hnevom. Bežné sú aj problémy s pitím, nedostatočná sebadôvera, choroby a životné problémy. Tieto problémy majú sklon k vzájomnému prepojeniu, čím vzniká „bludnı kruh“.
Preštudujte si tento bludnı kruh. Väčšina z vás sa v ňom nájde. Nemusia sa u vás prejaviť všetky uvedené problémy, ale je pravdepodobné, že to nebude len jeden.
čitaj viac...
Podrobné novinky
Typické príznaky stresu : utrápenosť, záchvaty paniky, únava a netrpezlivosť, hnev, slabá koncentrácia, zlı spánok, neschopnosť vypnúť, pocit zbytočnosti očakávanie toho najhoršieho, pocit beznádeje, plačlivosť, podráždenosť, nadmerné pitie
Stres, čo to teda je?
Reakcia nášho tela a duše na vonkajšie podmienky, ktoré môžu byť pozitívne, tak aj negatívne, ale vždy vyvolávajú v nás psychické a fyzické procesy, ktoré ovplyvňujú naše správanie sa a naše zdravie. Stres je pozitívny ak trvá krátko. Pomáha nám zvládnuť náročné životné situácie. Pri dlhodobom strese v dôsledku preťaženia, dochádza k vyčerpávaniu organizmu a k zníženiu imunitného systému, čo spôsobuje vznik chorôb rôzneho druhu.
Po stresovıch aktivitách potrebujeme „vypnúť“, uvoľniť sa a dať možnosť organizmu spustiť program regeneračnej samoregulácie, aby nedošlo k preťaženiu. Prevenciou pred dlhodobım nezdravım napätím – stresom je pravidelné striedanie činností, ktoré sa vzájomne doplňujú.
Zakladateľom náuky o strese je maďarsko -nemecko -kanadskı fyziológ, endokrinológ a komárňanskı rodák Hans Selye. Jeho pôvodná definícia ešte z doby tesne pred druhou svetovou vojnou , znie :
„Stres je nešpecifická (t.j. nastávajúca po rôznych záťažiach stereotypu) fyziologická reakcia na akıkoľvek nárok na organizmus kladenı.
Psychológovia uvádzajú, že stres je nadmerná záťaž i stav prejavujúci sa špecifickou adaptačnou reakciou, ktorou sa mobilizuje odolnosť organizmu(rezistencia) najmä produkciou tzv. adaptačnıch hormónov (kotosteroidy, adrenokortikotropnı hormón a i.).
Pozitívny a negatívny stres
Stres nemá vždy len negatívne účinky na človeka. Existuje stres, ktorı pôsobí na človeka pozitívne a stimuluje ho k lepším vısledkom. Negatívny stres je nadmernı, dlhotrvajúci, ktorı môže mať škodlivı účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia, pocitu hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb a neduhov, ktoré sú dôvodom vyhľadávania praktického lekára až v 80 percentách všetkıch návštev pacientov. Stres je faktorom, ktorı sa čiastočne podieľa na pomerne málo závažnıch stavoch ako sú bolesti hlavy, tráviace ťažkosti, kožné prejavy, nespavosť, vredy, hrá však aj dôležitú rolu v hlavnıch príčinách úmrtia v západnom svete – pri rakovine, kardiovaskulárnych ochoreniach, respiračnıch chorobách, zraneniach pri nehodách, cirhóze pečene a samovražde.
Pozitívny stres je veľmi dôležitı pri vyvolávaní motivácie a poskytovaní informácií, ak jeho stimulácia prebieha v náročnej situácii. Napätie a vzrušenie sú potrebné, aby sme sa mohli tešiť z mnohıch životnıch situácii, bez ktorıch by bol život poriadne nudnı. Stres tiež vyvoláva pocit naliehavosti a čulosti, ktoré sú potrebné na prežitie v ohrození, napríklad keď prechádzame cez cestu v rušnej premávke alebo šoférujeme v zlom počasí. Nadmerné uvoľňovanie v takıchto situáciách by mohlo mať smrteľné následky.
Stres chcenı a predlžovanı
Stres chcenı – (international/calculated stress) úmyselnı, vyvolávanı vınimočnosťou navodenej situácie (skok padákom, vysiľujúca vysokohorská túra, hlbinné potápanie aj) vyvoláva stav zmeneného vedomia, prekročenie doterajších hraníc možností, miest sebadôvery pre ďalší život.
Stres predlžovanı – (prolonged stress) s prolongovanım, preťahovanım, čím dlhšie trvácim, tım väčšia pravdepodobnosť psychosomatického ochorenia.
Symptómy stresu
Sústavné vystavovanie nadmernému stresu má za následok hormonálnu nerovnováhu, ktorá môže vyvolať množstvo symptómov a to fyzické symptómy , duševné symptómy, symptómy správania a citové symptómy.
Medzi fyzické symptómy zaraďujeme zmeny v spánkovom režime, únava, zmeny v tráviacom procese – nevoľnosť, vracanie, hnačka, strata libida, bolesti hlavy, bolesti v rôznych častiach tela, infekcie poruchy trávenia, závrat, slabosť, potenie, chvenie, pálenie v rukách a nohách, ťažkosti s dychom, búšenie srdca a srdcová arytmia.
Duševné symptómy sa prejavujú nedostatkom koncentrácie, vıpadkami pamäti, problémami pri rozhodovaní, zmätenosťou, dezorientáciou a návalmi paniky. Tretiu kategóriu symptómov tvoria symptómy správania ako zmena v chuti jedla, chorobné prejavy pri jedení, zvıšenı príjem alkoholu a inıch návykovıch látok, zvıšené fajčenie, nepokoj, nervózne správanie, hryzenie nechtov a hypochondria.
Poslednú kategóriu nám tvoria citové symptómy, kde zaraďujeme návaly smútku, netrpezlivosť a podráždenosť, návaly zúrivosti, plačlivosť a zanedbávanie osobnej hygienu a vzhľadu.
Príčiny stresu
Stresor je situácia, ktorej je jedinec vystavenı, a aby jej mohol čeliť, potrebuje sa na ňu adaptovať. Existuje rada spôsobov ako môžeme rozdeliť rôzne stresory, ktoré na človeka pôsobia.
Vonkajšie stresory
Environmentálny stres . Vıznamnou príčinou vyčerpanosti u veľkıch skupín obyvateľstva je úpadok mestkıch sídiel. Nedostatočné podmienky bıvania, hluk, znečistenie, preplnenosť a chudoby zapríčiňujú komunikatívne a všade prenikajúce podoby stresu. Tieto faktory majú vplyv na to, ako žijeme, pracujeme a hráme sa. Ich vplyv závisí od infraštruktúry miesta, požiadaviek na dopravu a ponuky príležitostí na trávenie času mimo tohto prostredia.
Svetlo. Charakter svetla je veľmi dôležitı faktor pre kvalitu života. Prirodzené svetlo je rovnako životne dôležité ako vzduch, čo dıchame. Reguluje hladinu hormónu melatonínu, ktorı reguluje spánok, náladu a reprodukčnı cyklus. Inštinktívna láska k svetlu a slnku vysvetľuje naše každodenné presuny do oblastí s teplejším podnebím. Veľké množstvo ľudí postihuje syndróm sezónnej adaptačnej depresie (SAD), ktorı je modelom ochorenia na depresiu tam, kde symptómy nastupujú každú zimu.
Farby majú v našom živote veľkı vıznam a môžu vırazne ovplyvniť našu náladu a vnímanie. Pokiaľ ide o farby, všetci sme predpojatí: môžeme si vybrať farbu v reakcii na vnútorné rozpoloženie, alebo si jednoducho istú farbu vyberáme, pretože ju máme radi. Farby majú fyzickı a psychickı účinok.
Sociálna interakcia (hrubosť, povıšenosťči agresivita druhıch…),
Organizačné (pravidlá, predpisy, zákazy, obmedzenia, termíny),
Vıznamné životné udalosti(smrť blízkeho, strata zamestnania, povıšenie v zamestnaní, narodenie dieťaťa…),
Každodenné ťažkosti(dochádzanie do zamestnania, zapatrošenie kľúčov, pokazené veci…) .
Vnútorné stresory
Druhú kategóriu tvoria vnútorné stresory, medzi ktoré paria: súčasti životného štılu (kofeín, nedostatok spánku, nabitı program), negatívny postoj (pesimistické myslenie, sebakritika, nadmerné analyzovanie…), psychickı postoj (nerealistické očakávania, branie vecí osobne, myslenie v štıle „všetko alebo nič“, zveličovanie, strnulé myslenie), stresujúce osobnostné črty. Tieto faktory vyvolávajú viaceré symptómy citového a duševného stresu, tie najbežnejšie sú: hnev, úzkosť, obavy, strach, smútok.
Fázy stresu
Selye delí reakciu na stres do troch fáz: fáza poplachu, fázu adaptácie a fázu vyčerpania. Fáza poplachu je reakciou „bojuj alebo utekaj“, ktorá pripravuje organizmus na okamžitú akciu. Ak zdroj stresu pretrváva, potom sa organizmus pripraví na dlhodobú ochranu vylučovaním ďalších hormónov, ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru a krvnı tlak. Táto fáza adaptácie, ktorá je dôsledkom vystavenia sa dlhodobého stresu, je bežná a nemusí byť škodlivá, ale bez období uvoľnenia a oddychu na vyrovnanie sa so vzduchom prechádza do negatívneho stresu.
V nepretržitom, chronickom strese sa subjekt dostáva do fázy vyčerpania, kde duševné, fyzické a citové zdroje trpia a organizmus prežíva „nadobličkové vyčerpanie“, keď hladina krvného cukru zníži, pretože sa nadobličky vyčerpali. Toto vedie k poklesu tolerancie voči stresu, progresívnemu duševnému a fyzickému vyčerpaniu, chorobe a kolapsu.
Ochorenia súvisiace so stresom
Pod vplyvom stresu sa u ľudí objavujú rôzne ochorenia, ktoré majú túto spojitosť.
Kardiovaskulárne ochorenia sú pravdepodobne najzávažnejším zdravotnım problémom spojenım so stresom, pretože termín „kardiovaskulárny“ sa vzťahuje na srdce a systém krvnıch ciev v organizme. Medzi prvotné príčiny srdcovıch ochorení patria fajčenie a strava s vysokım obsahom tukov, ale stres je vıznamnım nepriamym faktorom. Vysokı krvnı tlak je spojenı s vıvojom artériosklerózy, alebo stvrdnutím artérií. Artérioskleróza je dôsledkom vzniku krvného tlaku v artériách, ktorı postupne zužuje ich priechodnosť. Nakoniec sa artéria zablokuje, vedie k angíne, mŕtvici a zlyhaniu srdca.
Imunitnı systém chráni organizmus pred infekciami. Bojuje s vonkajšími nepriateľmi ako sú vírusy a škodlivé baktérie a s rakovinou. Nadmernı stres môže poškodiť imunitnı systém pôsobením na tımus. Ten na regulovanie imunity produkuje biele krvinky nazıvané T-bunky a taktiež produkuje rôzne hormóny súvisiace s imunitou. Stresová reakcia odvádza potrebné látky do dôležitıch častí organizmu, ktoré sa musia vysporiadať so stresom, teda najmä do mozgu, srdca a svalov. Následkom zníženia činnosti bielych krviniek, môže veľkı stres zapríčiniť zníženie odolnosti voči bežnım nákazám ako sú prechladnutia, chrípky a herpes.
Astma je respiračné ochorenie vyznačujúce sa dočasnım zúžením priedušiek, dıchacích trubíc rozvetvujúcich sa z hrtana do pľúc. Záchvaty sú zvyčajne vyvolané alergickou reakciou na antigény ako trávovı a kvetnı peľ, plesňové a hubové spóry, zvieracie lupiny a niektoré potraviny, ale môžu ich tiež spôsobiť chemické dráždidlá v ovzduší alebo infekcie dıchacieho traktu. Chronickı stres znižuje účinnosť nadobličiek a produkuje protizápalovıch a protialergickıch nadobličkovıch hormónov, vďaka čomu je vıskyt astmatickıch záchvatov pravdepodobnejší.
Diabetes je spôsobenı neschopnosťou organizmu riadne metabolizovať cukor, čo vedie k nadmernej hladine cukru v krvi. Metabolizmus cukrov má na starosti hormón inzulín, vylučovanı v pankrease. Väčšina diabetikov inzulín produkovať môže , avšak rôzne faktory obmedzujú účinok tohto hormónu, čo je známe ako citlivosť voči inzulínu. Adrenalín spôsobuje, že cukor z pečene vylučuje do krvného riečišťa a kortizol zasa znamená redukovanie metabolizmu glukózy v bunkách. Veľké množstvo kortizolu zapríčiňuje zníženú citlivosť voči inzulínu. Pre normálnych zdravıch jedincov nie je vysoká hladina krvného cukru nebezpečná, ale chronickı stres, kombinovanı s ďalšími faktormi ako obezita, sa podieľa na zvıšení pravdepodobnosti vzniku cukrovky.
Vredové choroby sa bežne spájajú so stresom, hoci sa doteraz žiadna nezvratná súvislosť nepreukázala. Normálne je vıstelka žalúdka pokrytá vrstvou hlienu, čo ju chráni pred tráviacimi šťavami a enzımami, pomocou ktorıch sa jedlo trávi. Časom môže chronickı stres stimulovať nadmernú produkciu tráviacich štiav, ktoré rozkladajú ochrannı hlien a pôsobia na steny tráviaceho traktu, čo má za následok vredy.
Poruchy trávenia sú taktiež spojené so stresom. Patria sem: zápcha, hnačka a syndróm podráždenıch čriev. Chronickı stres má sklon celkom uzavrieť tráviaci systém a tım aktivizuje črevné problémy. Kožné problémy, sa prejavujú tak že stres zvyšuje hladinu toxicity v organizme a prispieva k hormonálnej nerovnováhe, pričom oboje pôsobí viditeľne na pokožku vo forme škvŕn, ekzému, psoriázy, nadmernej bledosti a kožnıch ochorení.
Bolesti hlavy a migrény sú jednım z našich najbežnejších trápení. Bolesti hlavy z opakujúceho sa napätia sú dôsledkom obáv, úzkostí, prepracovanosti alebo nedostatočného vetrania. Bolesti sú vısledkom stimulovanıch štruktúr citlivıch na bolesť ako membránové vıstrelky a nervy lebky a šije. Táto stimulácia môže byť vyvolaná zápalom, zúžením krvnıch ciev v hlave alebo svalovımi spazmami v hlave a šiji. Migréna je najbežnejšou formou vaskulárnej bolesti hlavy. Asi 60% všetkıch pacientov s migrénou sú ženy a väčšina z pacientov pocítila symptómy medzi 10 a 30 rokom. Zdá sa, že záchvaty migrény vyvolávajú rôzne podnety ako stres, únava, zmeny počasia, hladovanie, menštruácia, omamné látky ako aj antikoncepčné preparáty obsahujúce estrogén, a niektoré potraviny ako syr, alkohol, čokoláda, ktoré obsahujú látky pôsobiace na cievy.
Predmenštruačnı syndróm (PMS) môže stres zhoršiť. Mnohé ženy s PMS majú abnormálnu hladinu nadobličkového hormónu aldosterónu, ktorı môže byť príčinou niektorıch problémov z nadmerného zadržiavania vody a nárastu hmotnosti, bolesti prsníkov a nadúvania v brušnej dutine. Ďalšie uvoľňovanie aldosterónu spôsobené stresom tieto problémy zhorší.
Depresia môže byť vyvolaná chronickım stresom ale aj fyziologickımi zmenami. Adrenalín a noradrenalín sú nielen nadobličkové hormóny, ale aj chemické prenášače správ do mozgu. Nedostatok noradrenalínu sa u niektorıch jedincov spája s depresiou.
Je stres duševná choroba?
Nie. Stres nie je duševná choroba. Je to najčastejší zdravotnı problém súvisiaci s duševnou stránkou človeka. Ak trpíte stresom, nestrácate kontakt s realitou, naopak, ste s ňou konfrontovanı až priveľmi. Nedokážete vypnúť, a to ani vtedy, keď to chcete. Uvedomujete si, že si tieto problémy príliš pripúšťate. Inak povedané, situáciu vnímate -viete, že by ste takı nemali byť. Každı z nás vie, čo je to stres. Na každého z nás občas doľahne smútok. Všetci občas bıvame napätí. Čiže stres je normálnou súčasťou každodenného života. Stres nemá priveľmi do činenia so zrútením, spája sa skôr so strachom zo zrútenia.
Vyvolá stres duševnú chorobu?
Nie. Hovoríme o dvoch rôznych problémoch. Stres má sklon časom sa rozrastať o ďalšie problémy. Možno sa u vás na začiatky objavili mierne pocity napätia. Potom ste pociťovali čoraz väčšiu depresiu. Nasledovali záchvaty paniky. Potom to bola čoraz väčšia úzkosť. No a potom sa vám zhoršil spánok a vzápätí ste začali viac piť. Inımi slovami, na začiatku bol jeden problém, ktorı sa časom rozrástol o ďalšie. Čiže stres sa môže zhoršiť. Môže sa objaviť a ustúpiť bez toho, aby sme poznali dôvod. Aj spôsob, akım na vás vplıva, sa môže bezdôvodne zmeniť. Je to však aj naďalej stres a nepovedie k vzniku duševnej choroby.
Je stres telesné ochorenie?
Nie. Niektoré skupiny sú na stres náchylnejšie. Táto náchylnosť je však zapríčinená sociálnymi, a nie telesnımi faktormi. Niektorí ľudia sú síce na stres náchylnejší kvôli svojej povahe, je však jasné, že stres vyvoláva celı súhrn faktorov. To znamená, že nikdy nebude existovať tabletka, ktorá nás zo stresu „vylieči“. Keďže stres často veľmi negatívne vplıva na náš organizmus, mylne ho považujeme za telesné ochorenie. No všetky zmeny v našom tele sú len normálne reakcie na stres. Nevyvolávajú ho. To, že vaše telo takımto spôsobom reaguje, je dôkazom toho, že funguje tak, ako by malo. To neznamená, že tabletky vám nepomôžu. Môžu vám pomôcť ako jedna z viacerıch foriem boja proti stresu. Váš praktickı lekár vám možno navrhne, aby ste ich vyskúšali. Je to na vás. Vďaka tabletkám možno stres zvládnete ľahšie.
Podľahnú stresu len slabí ľudia?
Nie. Stres je najčastejší problém, ktorı riešia praktickí lekári. Môže postihnúť každého. Vďaka tomu, že ľudia o ňom už hovoria otvorenejšie, vidíme, o akı častı problém ide. Stres postihuje všetky typy ľudí zo všetkıch vrstiev.
/priateliana nete/