Napíšte na papier čo chcete
Pridal sofa dňa August 26 2015 09:31:13

Ľudskı mozog je skonštruovanı tak, že stále rozmıšľa. No väčšinou je to len difúzne myslenie. Začnete o jednom a ak si nedáte pozor, za pár sekúnd sa zapletiete a ani neviete ako a už uvažujete o tisícich veciach – čiže o ničom. Mozog prijíma podnety z okolia. Zvuky, vône, obrazy… To všetko sa nám pletie do uvažovania.
čítaj viac....
Podrobné novinky

Príklad. Som na prechádzke a chcem si premyslieť, ako by som mohol zarobiť viac peňazí. Dosť by sa mi to hodilo. Preto som šiel na prechádzku, chcem sa sústrediť na túto úlohu. Pri chôdzi parkom. Aha, tu beží maličkı psík. Ten je zlatučkı. Patrí asi tej žene. A čo to ten pes zo seba tlačí? Fíha! Veď je to väčšie, ako on! Takže môj príjem. No, ale mohol som sa lepšie obliecť, je zima. Nič… Mohol by som nejako získať viac peňazí. Ako na to? Ani minule som neprišiel na nejakı rozumnı nápad. Kaluž. No skoro som do nej stúpil. Ešteže idem pomaly. O čom som to rozmıšľal? O oblečení. Vlastne o príjmoch. Takže čo mám. Nie veľa. Robím dosť. V práci bol dnes chaos. Okolo beží nejaká ženská. Zrejme zdravotné koliesko okolo domu. Nazad k práci. Chaos… Aha. Peniaze. Zaujímavı parfum. Hmm. Takže práca, chaos, peniaze. Kde by sa dalo získať viac peňazí? Tá bežkyňa nevyzerá zle. Ani sem nejdem popisovať, čo mi práve napadlo. Zo sladkého sna ma vytrháva psí štekot. To sa tá čivava pustila do rotvajlera. Žeby začala ruja? No bude zaujímavé sledovať priebeh…

Podobnım spôsobom človek myslí, ak si myslí, že rozmıšľa o sebe. Myslíme stále, ale nevydržíme dlho pri jednej téme. Hlavne nie pri ťažkej téme. Chcete teda vyriešiť nejakú úlohu, problém? Vytvoriť si plán? Sadnite si k stolu s papierom a perom. Tım, že sedíte pri stole a dívate sa do papiera, máte menej podnetov z okolia, ktoré by vás rozptyľovali. Skúste si to. Zoberte kus papiera a do stredu napíšte svoj cieľ. Môžete použiť formu otázky, ktorá vyžaduje riešenia. A potom začnite spisovať všetky nápady, ktoré len budete mať. Musia to byť nápady reálne, nie nejaké hlúposti. A dajte si konkrétny a merateľnı cieľ: napíšte 25 rôznych nápadov. Ak sa vám práve nezatmelo pred očami tak vedzte, že to je veľmi ťažká úloha.



Prvıch niekoľko nápadov zrejme napíšete len tak, bez rozmıšľania. Potom sa pomaly začne proces spomaľovať. Po asi desiatich nápadoch zvyčajne celkom zastanete a zistíte, že máte v hlave absolútne prázdno, že proste neexistuje nič iné, čo by vám ešte mohlo napadnúť. Budete mať chuť vstať a odísť s tım, že to niekedy v budúcnosti dopíšete. Ale pozor, to je pasca! Vydržte. Doteraz ste písali len povrchné myšlienky. Odteraz sa čaká na nápad. Na pointu. Neodchádzajte od papiera a ďalej si znova a znova klaďte rovnakú otázku a štiepajte z mozgu ďalšie nápady. Až nápady, ktoré prídu po tomto dlhom namáhaní budú zvyčajne naozaj zaujímavé, nezvyklé, nové. Doteraz vám nenapadli. A bez sedenia nad papierom by vám asi nenapadli nikdy. Indície riešení máte možno už vo svojom mozgu, len mu musíte dopriať čas, aby ich skonštruoval. Mozog je pohodlnı, najskôr sa pokúsi opiť vás rožkom. Vyklopí zopár ľahkıch nápadov, možno sa s tım uspokojíte.

Ak sa nedokážete za žiadnu cenu dostať na 25 nápadov, po nejakej hodine trápenia proces ukončite a prečítajte si nejakú knihu blízku tej oblasti, ktorú práve riešite. Nové informácie z danej oblasti vám môžu pomôcť dosadiť nové nápady. Volá sa to aj inšpirácia. Prikúrte v hlave informáciami a uvidíte, ako sa pohrnú nové podnety!

Príklad. Keď som krátko pracoval ako karikaturista, potreboval som nápady na stále nové a nové vtipy. Kde ich však zobrať? Zobral som nejakı časopis s kreslenımi vtipmi a jednoducho som si ich prezeral. Mozog odrazu sám prišiel s nápadom, ktorı v tom časopise vôbec nebol. Existujúce vtipy vyvolali nápad pre vznik nového, originálneho.

Príklad. Riešite nejakı pracovnı problém. Potom čítate knihu o marketingu a odrazu vo vás nejaká veta vyvolá nápad a ten vám vnukne celkom novú marketingovú stratégiu, ktorou môžete vyriešiť svoj pôvodnı pracovnı problém.

Je veľmi nepohodlné sadnúť si a začať si spisovať nejaké plány a nápady. A veľa ľudí to preto jednoducho nikdy nespraví. Povedia si, načo plánovať? Nejako bude. Nemám na to čas. Pokúsim sa preto rozobrať, nakoľko dôležité je plánovanie v osobnom živote. Začnime základnım faktom:

Ak si v živote nenaplánujem vlastné ciele, väčšinou budem plniť cudzie.

Je to zákonité, no málokto si to uvedomí. Predstavte si, že na večer nemám žiadny program. Je jedno, či pôjdem s kamarátmi na pivo, pozriem si film, dorobím nejakú pracovnú úlohu. Ten čas jednoducho vždy nejako uplynie. Neplním však žiadny dlhodobı cieľ a teda dlhodobo ani nič nedosiahnem. Veľmi ľahko som v takom stave pololetargie a polonudy ochotnı spraviť niečo pre inıch ľudí. Pomôcť im plniť ich ciele či zámery. Keby som mal dlhodobı plán zvıšiť si kvalifikáciu, po večeroch by som mal program – štúdium. Nie pivo, nie film, nie dorábanie práce nadčas. A vráťme sa k téme o chcení, o túžbe.
miro Veselı