Jod náš každodennı
Pridal sofa dňa Apríl 17 2013 18:22:44
Celosvetovo trpí približne jedna miliarda ľudí na nedostatok jódu. V Európe ich je približne 60 miliónov. Chorobám z nedostatku jódu sa dá pritom predchádzať zvıšenım prísunom jódu do organizmu.
Podrobné novinky
Jód
Jód je stopovı prvok a tvorí približne 60 % objemu hormónov štítnej žľazy. Tieto sú pre vıvoj a život organizmu nepostrádateľné. Pri jeho nedostatku štítna žľaza nedokáže produkovať dostatočné množstvo hormónov (tyroxín a tyroníny), dôsledkom čoho dôjde k nepriaznivım zmenám v celom organizme. Štítna žľaza sa zväčší a vzniká hrvoľ - struma.
V minulosti sa v niektorıch našich regiónoch vyskytoval tak závažnı nedostatok jódu, že mnohokrát viedol k vnútromaternicovım poruchám vıvoja dieťaťa a k narodeniu detí s poruchami psychiky a rastu (kreténizmus). Kreténizmus sa už dnes v našich končinách takmer nevyskytuje, ale odhaduje sa, že celosvetovo sa narodí asi 100 tisíc takto postihnutıch detí ročne.
Ale aj menší nedostatok jódu v prenatálnom období a v ranom kojeneckom veku negatívne ovplyvòuje správny rast a vıvoj ľudského organizmu a môže viesť k miernemu poškodeniu vıvoja inteligencie. Toto sa častokrát odhalí až v školskom veku.
S deficitom jódu v organizme súvisia často aj poruchy sústredenia, spomalené reflexy, suchá koža, zápcha a pocit chladu v končatinách. Sú to príznaky, s ktorımi mnohí z nás lekára väčšinou ani nenavštívia. U žien je nedostatok jódu jednou z príčin porúch menštruačného cyklu a problémov s tehotenstvom. U mužov zasa príčinou porúch plodnosti.
Predpokladá sa, že celosvetovo trpí rôznou úrovòou deficitu jódu približne 800 miliónov až 1,5 miliardy ľudí. Denná spotreba jódu sa odhaduje u kojencov 50 µg, u detí v závislosti na veku 90 µg až 120 µg, u dospievajúcich a dospelıch 150 µg, u tehotnıch a dojčiacich žien 200 µg. Užitie tohto množstva z bežnıch potravín je veľmi problematické predovšetkım vo vnútrozemskıch oblastiach, vrátane Slovenska.
Hlavnım prirodzenım zdrojom jódu sú morské ryby (napr. treska, morská šťuka, makrela, tuniak, sardinky,…), ktoré sa na našom jedálenskom stole väčšinou objavujú iba sporadicky. Je to škoda. O to viac, že vedľa vysokého obsahu jódu obsahujú dôležité omega – 3 mastné kyseliny s dlhım reťazcom, ktoré ľudskı organizmus chránia pred rozvojom a komplikáciami aterosklerózy. Preto je veľmi vhodné zaraďovať morské ryby do svojho jedálneho lístka aspoò dvakrát tıždenne. Prirodzenı obsah jódu v potravinách rastlinného pôvodu veľmi kolísa v závislosti na obsahu jódu v pôde. Všeobecne môžeme povedať, že je v našich podmienkach veľmi malı.
K zabezpečeniu dostatočného zásobovania obyvateľstva jódom sa musia potraviny jódom obohacovať. Bežne sa takto jódom obohacuje kuchynská soľ. (Pozor ale, nie každá jedlá soľ v obchode musí jód obsahovať. Spotrebiteľ by si mal preveriť, či je na vırobku uvedené, že jód obsahuje a preferovať soľ, ktorá je obohatená.) V súčasnosti sa už nemusíme obávať straty jódu pri skladovaní. K zabezpečeniu fyziologickej potreby však príjem jódu z obohatenej soli, ktorá sa používa pri dochutení pokrmov, či už doma alebo v reštaurácii, nestačí. Najväčšiu časť denného príjmu soli tvorí tzv. „skrytá soľ“, t. j. soľ v rôznych potravinárskych vırobkoch, ktorá pôvodne obohatená nebola. Avšak niektorí potravinárski vırobcovia už pochopili vıznam používania jódovanej soli a používajú ju napr. pri vırobe pekárskych vırobkov a údenín. Musíme si však uvedomiť, že s ohľadom na prevenciu vysokého krvného tlaku je žiaduce solenie a spotrebu soli celkovo obmedzovať na čo najnižšiu mieru. Hľadajú sa preto ďalšie cesty, ako s nedostatkom jódu bojovať.
Jódom sa obohacujú ďalšie druhy potravín (napr. kojenecká vıživa, detské piškóty, nápoje… ). Rovnako možno podávať hospodárskym zvieratám krmivo obohatené o jód a tak vıznamne zvıšiť obsah jódu v mlieku, mäse či vajciach.
U niektorıch skupín populácie je na mieste umelé doplòovanie jódu jodidovımi tabletami alebo rôznymi kombinovanımi prípravkami. Tıka sa to detí v puberte, ale predovšetkım tehotnıch a dojčiacich žien, u ktorıch nie je prakticky možné zvıšenú spotrebu jódu pokryť z bežnej stravy.
Voľbu prípravku a veľkosť dávky je potrebné konzultovať so svojim lekárom. Zvyčajne bıva doporučenı Jodid 100 µg denne. Pokiaľ má tımto spôsobom dojčiaca žena zaistenı dostatočnı príjem, má dostatočnı prísun jódu i kojenec z materského mlieka. Novorodenci a kojenci, ktorí nie sú kojení, dostávajú umelú kojeneckú vıživu, ktorá je dnes jódom obohacovaná, takže umelé mlieko obsahuje dostatočné množstvo jódu. Rovnako niektoré potraviny pre vıživu starších detí (detské piškóty, sirupy,...) môžu byť obohatené jódom.
Treba mať však na zreteli aj to, že jódom sa možno "predávkovať". Nadbytok jódu môže spôsobiť tvorbu jódovıch akné, poruchy žalúdka a čriev, žihľavku a zápal spojiviek. Nadmernı príjem, v obsahu väčšom ako 10 až 30 násobok odporúčanej dávky, môže vyvolať afty, kovovú chuť, dıchacie ťažkosti, bolesti hlavy, vriedky v ústach, zdurenie slinnıch žliaz, kožné vyrážky, hnačku a zvracanie. Sú to príznaky tyreotoxikózy.
Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy. Príznakmi hypertyroidizmu, či hypertyreózy sú: prehnaná aktivita, rıchle reflexy, stavy úzkosti, váhovı úbytok, zvıšenie telesnej teploty, palpitácia srdca pri jeho zaťažení alebo pri nadmernom pití kávy a iné.
Vıznam jódu pre náš organizmus je dôležitı a preto si jeho množstvo v našej strave musíme strážiť. Mali by sme kupovať vırobky obohatené o jód, používať jodizovanú soľ a konzumovať morské ryby. Tehotné a dojčiace ženy, by si mali jeho množstvo dopåòať aj pomocou doplnkovıch prípravkov v dávkach doporučenıch svojim lekárom. Avšak treba mať na zreteli aj to, že sa jódom možno predávkovať a spôsobiť si tak rôzne poškodenie organizmu. Preto netreba prekračovať dávky doporučené lekárom.
Spracoval Mgr. ¼udovít Veľas