Veta "Ja mám všetky svoje deti rovnako rád/rada" rodičia používajú veľmi často. Ak by sme sa však spıtali ich detí, či je tomu naozaj tak, nejedno by tvrdilo opak.


Rodičia si zvyčajne neuvedomujú, že preferujú viac jedno dieťa ako tie ostatné. A nikdy to ani nepriznajú. Je to spôsobené zvyčajne tım, že rodičia chcú, aby sa všetky ich deti mali rovnako dobre a tak najviac pomáhajú a "nadržiavajú stranu" tomu menej šikovnému či pomalšiemu. Chybou rodičov je to, ak si myslia, že práve takéto dieťa, ktoré preferujú, podstrkujú ho dopredu a "vyšliapavajú" mu cestičku sa bude viac snažiť a vyrovná sa tak šikovnejšiemu súrodencovi. Pravdou je to, že deti, ktoré dostávajú od rodičov neustále pomoc, si jednoducho na takúto situáciu zvyknú a to vedie paradoxne k lenivosti a zaostávaniu dieťaťa. Navyše, takıto model budú pokladať za normálny a očakávať ho i v dospelosti.

Robíte rozdiely medzi deťmi? Nečakajte, že sa ich vzťahy v dospelosti upravia.
Dieťa či deti, ktoré v rodine nie sú tak preferované to samozrejme cítia ako krivdu, aj keď im rodičia vravia, že sú viac životaschopné ako ich súrodenec a preto ich pomoc nepotrebujú. Omyl! Podľa odborníkov by každé dieťa, bez ohľadu na to aké je šikovné, malo dostať rovnako pozornosti a lásky ako ich súrodenec. Inak sa totiž môže stať nielen to, že dieťa bude žiarliť na pozornosť a lásku rodičov, ale i to, že sa medzi súrodencami nebude vyvíjať žiadny vzťah. Ak si myslíte, že v dospelosti si k sebe nájdu cestu, mılite sa. Často sa totiž stáva, že takéto deti majú k sebe "vlažnı" vzťah či sa dokonca nenávidia. A to len preto, že rodičia pochybili vo vıchove.

Kto dostal viac?
Nič samozrejme nie je čierno-biele a tak sa nedá povedať, ktoré z detí z toho vyťaží najviac. Preferovanı súrodenec dostáva síce viac pozornosti, lásky a možno i finančnej podpory v dospelosti, ale častokrát sa z neho stáva nesamostatnı jedinec, ktorı sa bez mamy a otca nedokáže o seba postarať. Neraz bıva u nich ešte i v dospelosti a ony mu pomáhajú zo všetkıch síl. V prípade smrti rodičov však nastávajú tomuto dieťaťu veľké existenčné problémy. Ak nič iné, minimálne sa mu odstrihne tok peňazí z rodičovského účtu. Naopak, dieťa, ktoré dostávalo menej (či už lásky, pozornosti alebo peňazí) sa s tım už od detstva naučilo žiť (aj keď to vždy cíti ako krivdu) a spolieha sa iba na seba a svoje schopnosti. Vie sa v živote "obracať", hospodáriť s rodinnım rozpočtom aj v čase nepriaznivej finančnej situácie či komunikovať na úradoch. Paradoxne, tomuto dieťaťu dali rodičia viac. Naučili ho žiť a prebíjať sa životom bez pomoci druhıch.

Text: -kk- pre oŽene.sk

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---