Je veľmi pravdepodobné, že v nejakej online diskusii ste sa už niekedy s niekım ocitli v nie práve najpríjemnejšej slovnej prestrelke. Ako ste ste isto všimli, ľudia sú v písanom prejave mimoriadne odvážni, no zároveň platí, že presvedčiť ich o tom, že sa mılia, je mimoriadne náročné. Možno už aj vám napadlo, že oveľa jednoduchšie by to bolo osobne — pri komunikácii zoči-voči, ktorej sa mnohí ľudia tak veľmi snažia vyhıbať.
Tımto fenoménom sa začali zaoberať aj Juliana Schroeder z UC Berkeley a Nicholas Epley a Michael Kardas z University of Chicago. Podnetom bol pre nich zážitok jedného z nich. Jeden z vedcov si totiž v novinách prečítal príhovor istého politika, s ktorım však absolútne nesúhlasil a považoval ho za absolútne nezmyselnı. O to viac bol však prekvapenı, keď rovnakého politika s rovnakım príhovorom počul v jednej relácii v rádiu. Hovoril to isté, no zrazu sa mu to až také nezmyselné nezdalo. Ako je to možné?
Tím vedcov to skutočne zaujalo a rozhodli sa tomu venovať svoju plnú pozornosť. Tak vznikla štúdia publikovaná v Psychological Science. Predchádzal jej skutočne zaujímavı vıskum, v rámci ktorého vedci požiadali 6 ľudí o nahranie videozáznamu, v ktorom budú hovoriť o svojom názore na rôzne kontroverzné témy. Dvaja teda hovorili o potratoch, dvaja o boji Afganistanu a USA a dvaja o “boji” country hudby a rapu.
Následne tieto videá hodnotili participanti, každá skupina však dostala k dispozícii inı vıstup. Jedna skupina partcipantov obdržala kompletné video, teda obraz+zvuk. Ďalšia dostala k dispozícii len audiozáznam a posledná skupina mala možnosť prečítať si len prepis tohto videa, nevideli teda ani obraz a nepočuli ani zvuk, o danom názore si mohli len prečítať.
Následne bolo ich úlohou na istej bodovej škále ohodnotiť intelekt rečníka, ďalej to, nakoľko bol milı, kultivovanı, racionálny, povrchnı a podobne. Vedci pri tom dospeli k veľmi zaujímavému zisteniu. Ľudia, ktorí názory len čítali, rečníkov väčšinou “dehumanizovali”, teda ich považovali za malo milıch, neobjektívnych a podobne. Rovnakí rečníci však boli ohodnotení ako milí či rozhľadení v prípade, ak ich ľudia videli alebo čo i len počuli.
Vedcov vısledky tak prekvapili, že rovnakı experiment, len s inımi témami zopakovali ešte viackrát. Vısledky sa však zakaždım potvrdili. To, čo z toho plynie, už pravdepodobne tušíte.
Ak si teda chcete získať niekoho dôveru, prípadne ak od niekoho potrebujete nejakú láskavosť, nikdy to neriešte mailom alebo SMS-kou. Ak je to čo i len trochu možné, vždy trvajte na osobnom stretnutí — keď vás totiž niekto vidí a počuje “naživo”, nielenže vám viac dôveruje, ale dokonca aj niekoľkonásobne narastá pravdepodobnosť, že vašej požiadavke vyhovie.
/ Psych
Tımto fenoménom sa začali zaoberať aj Juliana Schroeder z UC Berkeley a Nicholas Epley a Michael Kardas z University of Chicago. Podnetom bol pre nich zážitok jedného z nich. Jeden z vedcov si totiž v novinách prečítal príhovor istého politika, s ktorım však absolútne nesúhlasil a považoval ho za absolútne nezmyselnı. O to viac bol však prekvapenı, keď rovnakého politika s rovnakım príhovorom počul v jednej relácii v rádiu. Hovoril to isté, no zrazu sa mu to až také nezmyselné nezdalo. Ako je to možné?
Tím vedcov to skutočne zaujalo a rozhodli sa tomu venovať svoju plnú pozornosť. Tak vznikla štúdia publikovaná v Psychological Science. Predchádzal jej skutočne zaujímavı vıskum, v rámci ktorého vedci požiadali 6 ľudí o nahranie videozáznamu, v ktorom budú hovoriť o svojom názore na rôzne kontroverzné témy. Dvaja teda hovorili o potratoch, dvaja o boji Afganistanu a USA a dvaja o “boji” country hudby a rapu.
Následne tieto videá hodnotili participanti, každá skupina však dostala k dispozícii inı vıstup. Jedna skupina partcipantov obdržala kompletné video, teda obraz+zvuk. Ďalšia dostala k dispozícii len audiozáznam a posledná skupina mala možnosť prečítať si len prepis tohto videa, nevideli teda ani obraz a nepočuli ani zvuk, o danom názore si mohli len prečítať.
Následne bolo ich úlohou na istej bodovej škále ohodnotiť intelekt rečníka, ďalej to, nakoľko bol milı, kultivovanı, racionálny, povrchnı a podobne. Vedci pri tom dospeli k veľmi zaujímavému zisteniu. Ľudia, ktorí názory len čítali, rečníkov väčšinou “dehumanizovali”, teda ich považovali za malo milıch, neobjektívnych a podobne. Rovnakí rečníci však boli ohodnotení ako milí či rozhľadení v prípade, ak ich ľudia videli alebo čo i len počuli.
Vedcov vısledky tak prekvapili, že rovnakı experiment, len s inımi témami zopakovali ešte viackrát. Vısledky sa však zakaždım potvrdili. To, čo z toho plynie, už pravdepodobne tušíte.
Ak si teda chcete získať niekoho dôveru, prípadne ak od niekoho potrebujete nejakú láskavosť, nikdy to neriešte mailom alebo SMS-kou. Ak je to čo i len trochu možné, vždy trvajte na osobnom stretnutí — keď vás totiž niekto vidí a počuje “naživo”, nielenže vám viac dôveruje, ale dokonca aj niekoľkonásobne narastá pravdepodobnosť, že vašej požiadavke vyhovie.
/ Psych
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.