Chlapec opäť sedel na okraji cesty a z dlhej chvíle pozoroval včelu, ako zbiera z kvetov peľ. A vtedy jeho pozornosť upútalo mladé dievča, kráčajúce po ceste priamo k nemu. Pristúpilo bližšie a začalo si ho obzerať. Nuž si začal obzerať i on ju. Bola veľmi pekná. Mala dlhé plavé vlasy asi po ramená a za jej ľavım uchom sa naòho usmievala žltá púpava. Len oblečená bola akosi zvláštne. Mala dlhé biele šaty, zdobené rôznymi čipkami a sem tam na nich kvitli malé sedmokrásky.

"čo tu robíš?" - spıtalo sa dievča a pristúpilo ešte o dva kroky bližšie. "Prečo sa pıtaš? Ešte sa ma to nikto neopıtal tak prečo to zaujíma práve teba?" - vyzvedal sa chlapec.

"Všetci ľudia pracujú, len ty tu len tak nečinne posedávaš" - poznamenalo dievča. "Ja tu len tak neposedávam. Ja tu čakám" - ohradil sa chlapec.

"A na koho čakáš, ak sa smiem opıtať?" - nedala sa dievčina.

"čakám na lásku" - priznal sa chlapec, "a ona nechodí a nechodí."

"A vieš vôbec, ako taká láska vyzerá?" - spıtalo záhadne dievča...

"Niečo som o nej čítal, ale celkom presne neviem. Myslím si, že je veľmi krásna a veľmi príjemná a ..."

"Radšej moc nemysli!" - prerušilo ho dievča. "Láska a rozum sa nemajú moc radi. Keď chceš hľadať lásku, musíš ju hľadať inım spôsobom, ako práve rozumom" - podotkla.

"A vieš aj akım spôsobom, keď si taká múdra?" - ohradil sa chlapec.

Dievčina neodpovedala, len pristúpila k nemu a ukazovákom sa mu dotkla hrude. "Srdce?" - nechápavo sa spıtal chlapec a pokračoval: "Srdce predsa len bije a bije a bije. čo ono vie o láske?".

"Raz sa dočkáš - príde k tebe láska. Potom pocítiš v srdci niečo, čo si nikdy predtım necítil. Je to tajomna reč srdca, ktorou ti oznámi, že si našiel to, čo si hľadal. Počúvaj svoje srdce." - odpovedala.

"A prečo nehovorí nič teraz? Prečo stále mlčí?" - spıtal sa chlapec nechápavo krútiac hlavou.

"Srdce nie je ako rozum, ktorı rozprava aj keď nemá o čom. Srdce dokáže veľmi dlho mlčať. Ale keď začne spievať, je to ta najkrajšia pieseò, akú si kedy počul. Musíš byt trpezlivı." - dodala tajomne.

Chlapec teraz ticho sedel a v duchu premıšľal o slovách, ktoré práve počul.

"A prečo čakáš na lásku sám?" - opäť sa spıtala dievčina.

"A s kım mam čakať?" - prebral sa chlapec zo zamyslenia.

"Na lásku sú potrební dvaja. Nemôžeš nájsť lásku sám - sám nájdeš iba sebalásku a tá ešte nikoho neurobila šťastnım..." - odpovedala presvedčivo dievčina.

"Tak, čo mám robiť? Kde ju mam hľadať?" - bezradne sa opıtal chlapec.

"Nehľadaj ju, ona si nájde teba" - odpovedalo dievča. A kım sa chlapec spamätal, dievča už odchádzalo po tej istej ceste odkiaľ prišlo.

"Počkaj!" - volal za òou chlapec, "Kto vlastne si?"

"Tak dlho si ma čakal a teraz ma nepoznáš? Nebež za mnou, ja sa raz vrátim. Neboj sa!" - odpovedalo dievča a zrazu úplne zmizla z dohľadu jeho očí.

Ostal tam stáť ako prikovanı. "To bola láska... Osobne..." - vírilo mu jediné v hlave a keby ste sa ho vtedy spıtali, ako sa volá, určite by vám nevedel odpovedať.

Chvíľu sa bezradne obzeral a vtedy si na zemi všimol niečo červené. Zodvihol to a zistil, že je to polovica malého srdiečka. Našiel ju presne na mieste, kde predtım stálo dievča.

Odvtedy ho už nikto nevidel stáť na kraji cesty. Stal sa z neho chlapec, ktorı nehľadal lásku úpornım snažením svojho rozumu. Pracoval síce tak ako ostatní, kráčal ulicami domov z práce a znovu ďalší deò do práce tak ako hocikto inı, no to, čo nikto nevidel, bolo jeho otvorené srdce. čakal... Polovica malého červeného srdca mu stále pripomínala slová samotnej Lásky, ktorá sa s ním pred rokmi rozprávala osobne.

Veril, že niekde chodí jeho milovaná - jeho druhá polovička. Že tak ako je jeho srdce neúplné, bude neúplné aj jej srdce. Veril, že keď sa stretnú, vtedy jeho srdce začne biť ako splašené, ako na poplach. Vtedy ich budú tieto dve polovice srdca k sebe priťahovať ako silné magnety - spojiť v dokonalú jednotu jediného srdca dve roztrhnuté polovice.

Možno by sa mu niekto vysmial, keby počul volanie jeho srdca. Ako dobre, že volanie nášho srdca počuje práve ten, kto mu má rozumieť, kto ho má takisto otvorené. Reč, ktorou sa takéto nájdené srdcia rozhovoria, je totiž jediná reč, ktorej rozumejú všetci ľudia na svete - stačí len otvoriť uši svojho srdca. Hluchí srdcom reč srdca nepočujú a ak aj čosi počujú, nerozumejú jej.

Tak sa aj ty postav z okraja cesty svojho života a otvor naplno svoje srdce - otvor ho láske. Pretože ak sa pomaličky - krok za krokom nenaučíš viac a viac milovať, možno v tú rozhodnú chvíľu nebudeš mať srdce pripravené, a tvoje srdce nezačuje volanie iného srdca, pretože bude hluché - hluché neláskou. Nepremárni tú jedinú rozhodnú chvíľu svojho šťastia. Pripravuj sa na òu poctivo už teraz...

Autor: Neznámy

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---