MED ALEBO JED? POZOR NA KRAJINU PÔVODU!
Je možné, že nám väčšmi osoží med, ktorı pochádza z rovnakej oblasti ako my?
Med z exotickıch krajín je produkovanı z kvetov, na ktoré nie je náš organizmus zvyknutı. Preto je pravdepodobnosť alergickej reakcie na zahraničnı med vyššia ako na slovenskı, prípadne na stredoeurópsky. Existuje tiež možnosť, že cudzokrajnı med bude jedovatı. Dochádza k tomu v prípade, že včely zbierajú med z kvetov jedovatıch rastlín, napríkladz oleandrov. V našich podmienkach sa však takéto rastliny nevyskytujú a riziko pri slovenskom mede nie je.
Prečo je med nebezpečnı pre malé deti?
Jednou z mála baktérií, ktoré prežijú v mede, je baktéria tvoriaca jedovatı botulotoxín. Dieťa, na rozdiel od dospelého, nemá také kyslé prostredie v žalúdku, aby túto baktériu zničilo. Preto je ohrozené vážnou chorobou – botulizmom. Iné baktérie kvalitnı med neobsahuje. Med je absolútne nevhodnı pre deti do osemnásť mesiacov. Najnebezpečnejší je počas prvıch šiestich mesiacov života.
Keď je niekto alergickı na peľ, prekáža mu automaticky aj med?
Včelie produkty med, propolis a materská kašička môžu vyvolať u citlivıch osôb alergie, ale nemusia. V najväčšom ohrozní sú alergici na osie bodnutie a peľoví alergici. Špeciálne tí, ktorım prekáža peľ astrovitıch bylín a skonzumujú domáci púpavovı „med“. Prejavy môžu byť rôzne. Dráždivé pocity ako svrbenie a pálenie, prípadne aj opuchy pier, slizníc dutiny ústnej až hltana alebo afty v ústach. Vyskytujú sa aj hnačky, vracanie, žihľavka, ekzém, kıchanie, kašeľ, astma. Veľmi zriedkavo sa môže objaviť aj život ohrozujúca anafylaktická reakcia.
Na naše otázky odpovedala alergiologička a internistka MUDr. Martina Olexová, PhD., z Košíc
VYMRIEME SO VčELAMI?
V provincii Si-čchuan v číne už kvety opeľujú ľudia, včely tam totiž vyhynuli ešte v roku 1980. Albert Einstein však tvrdil, že keď vymrú včely, ostanú ľudstvu štyri roky života. V Si-čchuane už viac ako dve desaťročia ľudia chodia s malımi kefkami z kvetu na kvet. Životné prostredie sa otrávilo po použití pesticídu v hruškovom sade. človek však opelí tristokrát menej kvetov za hodinu ako jediná včela. „Aj celá Severná Amerika a Poľsko sú bez včiel,“ prezradil entomológ RNDr. Jozef Brestovskı.
Podľa neho včely vymierajú najmä pre insekticídy, teda prostriedky na hubenie hmyzu. Jedno postriekané pole dokáže zabrániť, aby sa včely z larválneho štádia dostali do dospelosti v okruhu tristo kilometrov od miesta, kde bola chemikália použitá. Najviac včelstiev v rámci Európy majú Španieli.
Autor: Lenka Štefánková
Med z exotickıch krajín je produkovanı z kvetov, na ktoré nie je náš organizmus zvyknutı. Preto je pravdepodobnosť alergickej reakcie na zahraničnı med vyššia ako na slovenskı, prípadne na stredoeurópsky. Existuje tiež možnosť, že cudzokrajnı med bude jedovatı. Dochádza k tomu v prípade, že včely zbierajú med z kvetov jedovatıch rastlín, napríkladz oleandrov. V našich podmienkach sa však takéto rastliny nevyskytujú a riziko pri slovenskom mede nie je.
Prečo je med nebezpečnı pre malé deti?
Jednou z mála baktérií, ktoré prežijú v mede, je baktéria tvoriaca jedovatı botulotoxín. Dieťa, na rozdiel od dospelého, nemá také kyslé prostredie v žalúdku, aby túto baktériu zničilo. Preto je ohrozené vážnou chorobou – botulizmom. Iné baktérie kvalitnı med neobsahuje. Med je absolútne nevhodnı pre deti do osemnásť mesiacov. Najnebezpečnejší je počas prvıch šiestich mesiacov života.
Keď je niekto alergickı na peľ, prekáža mu automaticky aj med?
Včelie produkty med, propolis a materská kašička môžu vyvolať u citlivıch osôb alergie, ale nemusia. V najväčšom ohrozní sú alergici na osie bodnutie a peľoví alergici. Špeciálne tí, ktorım prekáža peľ astrovitıch bylín a skonzumujú domáci púpavovı „med“. Prejavy môžu byť rôzne. Dráždivé pocity ako svrbenie a pálenie, prípadne aj opuchy pier, slizníc dutiny ústnej až hltana alebo afty v ústach. Vyskytujú sa aj hnačky, vracanie, žihľavka, ekzém, kıchanie, kašeľ, astma. Veľmi zriedkavo sa môže objaviť aj život ohrozujúca anafylaktická reakcia.
Na naše otázky odpovedala alergiologička a internistka MUDr. Martina Olexová, PhD., z Košíc
VYMRIEME SO VčELAMI?
V provincii Si-čchuan v číne už kvety opeľujú ľudia, včely tam totiž vyhynuli ešte v roku 1980. Albert Einstein však tvrdil, že keď vymrú včely, ostanú ľudstvu štyri roky života. V Si-čchuane už viac ako dve desaťročia ľudia chodia s malımi kefkami z kvetu na kvet. Životné prostredie sa otrávilo po použití pesticídu v hruškovom sade. človek však opelí tristokrát menej kvetov za hodinu ako jediná včela. „Aj celá Severná Amerika a Poľsko sú bez včiel,“ prezradil entomológ RNDr. Jozef Brestovskı.
Podľa neho včely vymierajú najmä pre insekticídy, teda prostriedky na hubenie hmyzu. Jedno postriekané pole dokáže zabrániť, aby sa včely z larválneho štádia dostali do dospelosti v okruhu tristo kilometrov od miesta, kde bola chemikália použitá. Najviac včelstiev v rámci Európy majú Španieli.
Autor: Lenka Štefánková
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.