Strach, ktorı je veľmi veľkı a ťažko ovládateľnı, sa volá sociálna fóbia, ktorá človeku deò čo deò komplikuje život. Prežívate aj vy hrôzu z toho, že sa na vás druhí pozerajú, nedokážete jesť či hovoriť pred ľuďmi, bojíte sa, že sa znemožníte, keď vyjdete na ulicu? Nahrnie sa vám pálivá červeò do tváre hneď, ako vás niekto osloví?
Ak ste si odpovedali áno a navyše vám strach nedovolí ísť na stretnutie s kolegami či priateľmi a voľnej zábave či poradám sa zďaleka vyhıbate, vyhľadajte odborníka. Podľa psychologičky PhDr. Zlatici Bartíkovej nejde len o obyčajnú trému, tú by ste totiž vedeli prekonať. Je to niečo, čo je pre človeka neprekonateľné, pretože v pre neho chúlostivej situácii prežíva telesné problémy. „Búši mu srdce, potí sa, cíti žalúdok, červená sa a nedokáže si predstaviť, že by situáciu zvládol. Aby nepríjemné stavy nezažíval, verejnému vystúpeniu či nakupovaniu sa radšej vyhne a potom má pocit, že vo svojom živote všetko zvláda.“

Strach je prirodzenı a jeho úlohou je chrániť nás. Fóbia je nespracovaná úzkosť.

čo sprevádza fóbiu?
● búšenie srdca
● potenie
● nepríjemné pocity v žalúdku
● červenanie sa
● napätie tela
● robenie činností, ktoré sú neefektívne
● človek je akoby paralyzovanı
● pocit hanby

Najčastejšie situácie, ktorım sa človek s fóbiou vyhıba:
● hovoriť pred ľuďmi
● jesť alebo piť pred ľuďmi
● osloviť neznámeho človeka alebo s ním hovoriť
● byť v centre pozornosti
● hovoriť s niekım opačného pohlavia
● byť sledovanı pri práci, písaní
● zúčastòovať sa skúšok alebo vstupného pohovoru
● prijímať návštevy alebo chodiť na ne
● zúčastòovať sa neformálnej zábavy
● telefonovať
● začať rozhovor
● nájsť si nové alebo lepšie miesto

Choroba je pre ľudí prijateľnejšia ako žiť naplno.

Deficit dôvery a bezpečia
Búrlivé, no nepríjemné emócie a nutkavé myšlienky, že absolvovanie prednášky pred spolužiakmi či návšteva divadla sa rovná smrti, prenasleduje podľa Európskej štúdie o epidemiológii duševnıch porúch zhruba 49 % ľudí. Podľa psychologičky je sociálna fóbia vážna najmä v osobnıch kontaktoch a v pracovnom živote. „¼udia si nehľadajú priateľov, majú tendenciu sťahovať sa do seba, nie sú šťastní. A dnes je máloktoré zamestnanie také, kde by človek nemal vystupovať.“ Analytici hovoria, že existuje separačná úzkosť. Ide o neschopnosť človeka odseparovať sa od niečoho, čo je pre neho existenčne dôležité a nevie si ani predstaviť, že by tak urobil. „Fóbia je reakciou na nespracovanú separačnú úzkosť. To znamená, že človek počas svojho života prežil traumy, ktoré nespracoval. Tie súvisia najmä so vzťahmi, pocitmi dôvery a bezpečia. Ich deficit sa môže neskôr prejaviť sociálnou fóbiou.“

Príčiny:
● traumy z detstva
● genetická predispozícia

Keď sklame telesná schránka
Sociálnu fóbiu môže spustiť dokonca aj cukrovka či iné ochorenie. Akékoľvek oslabenie zdravia, keď telesná schránka človeka nefunguje tak, ako by mala, môže naštartovať úzkostné prežívanie. Možno sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí si nedokážu na verejnosti pichnúť inzulín či pre inzulínovú pumpu nájsť partnera. Podľa psychologičky, keď sa naučíte dôverovať svojmu telu, ale aj druhému človeku, ťažkosti prejdú. Príčinu sociálnej fóbie v prípade choroby treba hľadať takisto v detstve. Súvisí totiž s tım, ako bol človek vychovávanı, a ako k cukrovke dieťaťa pristupovali rodičia.

Dôležité!
Pıtate sa, kde je vôbec hranica medzi prirodzenım strachom a fóbiou? Fóbiou trpíte v prípade, že ťažkú situáciu nezvládnete ani vtedy, keď je pre vás veľmi dôležitá a hľadáte spôsoby, ako sa jej vyhnúť. Naopak, vısledkom trémy je úľava a dobrı pocit z toho, že ste všetko zvládli. Keď sa zhostíte podobnıch situácií častejšie, na červenanie sa či trasenie hlasu si časom ani nespomeniete.

Obrannı mechanizmus
Z. Bartíková hovorí, že človek, ktorı má nespracovanú úzkosť, si nájde spôsob, ako ju spracovať cez fóbiu. „Aby ho neľakal celı svet, nájde si niečo, na čo zameria nebezpečenstvo. Len časť sveta bude nebezpečná a to ostatné mu umožní žiť.“ Fóbia je vlastne obrannı mechanizmus. Dobrou správou je, že sociálnej fóbie sa dá zbaviť približne do 6 mesiacov. Dopomôcť k tomu vám môže psychológ či psychiater so svojou pomocou v podobe psychoterapie a farmakoterapie. „Môže to byť kognitívno-behaviorálna alebo hlbinná psychoterapia. Pri kognitívno-behaviorálnom prístupe sa pozeráme do detstva a posilòujeme zdravé sebavedomie, sebaúctu, sebadôveru.“ S návštevou odborníka dlho neváhajte. Vďaka nemu sa totiž naučíte dôverovať nielen sebe, ale aj svetu. časom pochopíte, že prežívate prehnanı strach, ktorı nezodpovedá realite. V liečbe budete síce konfrontovaní s tou situáciou, ktorá vám naháòa strach, no nakoniec sa ju naučíte spracovať a zistíte, že keď ju absolvujete, nezomriete. Psychológovia nájdu kroky a zdroje, ktoré by vám pomohli, aby ste sa cítili istejšie a naučili sa rozlišovať medzi funkčnım a nefunkčnım strachom. Zároveò vám vysvetlia, čo sa deje vo vašom mozgu, posilnia vaše zručnosti, pokúsia sa zmeniť vaše myslenie a videnie situácie. „Niektorí, ktorí sa cez svoj stav nevedia dostať, budú potrebovať aj lieky. Užívajú sa najmä na zníženie napätia.“

Viete, že...
v prípade detí sa sociálna fóbia prejavuje simulovanımi bolesťami bruška či inımi zdravotnımi problémami? Sociálna fóbia však najviac súvisí s dospievaním, s chorobou v dospelosti, s tım, keď si človek uvedomí svet a s ním spojené nebezpečenstvá a následky svojho zlyhania.


PRÍBEH
Bojí sa
Marka pre zdravotné dôvody prenasledujú pocity vyčlenenia a odmietnutia. Ako hovorí, na prvı pohľad ich nevidno, no neskôr na ne príde každı. Ide totiž o krívanie a stratu sluchu. „Od mala sa mi každı len vysmieval. Rodičia chceli, aby som bol stopercentnı a makal, nech niečo dosiahnem. Na tom by nebolo nič zlé, ale zanechalo to vo mne stopy – bojím sa a neviem si nájsť dievča. čo som schopnı sám, do toho idem, nájsť si prácu nie je pre mòa problém. Vyštudoval som technickú univerzitu, ako slabo počujúci som sa boril s nemčinou v Nemecku, závodne som plával. Ale vo veciach, ktoré závisia od inıch – životnı partner, kamaráti – zlyhávam.“

Stratil zábrany
Markovo zistenie, že má sociálnu fóbiu, mu však pomohlo hıbať sa medzi ľuďmi. Dokonca si apatiu ľudí voči nemu vysvetľuje tım, že dotyčnı pravdepodobne trpí tiež sociálnou fóbiou. „Je to forma zľahčenia situácie. Na to, aby človek potlačil sociálnu fóbiu, je nutné mať istú dávku egoizmu. Pretože ak máte ľudí ´na háku´, je vám jedno, ako sa k vám zachovajú. Potom sa nemáte čoho báť. No bude to boj pre mòa, v našich končinách sa takéto správanie netoleruje.“ Marko precestoval mnoho miest po Európe a v štátoch bıvalého západného bloku boli ľudia pohodovejší, ochotnejší a aj on sám stratil zábrany a prestal sa báť. Nabral odvahu komunikovať, dokonca aj vyhľadával spoločenské podujatia. „U nás doma majú ľudia problémy, závidia si, hádžu si polená pod nohy, vyhrážajú sa, zastrašujú, takže logicky sa im človek začne vyhıbať. Nie som psychológ, ale na vec sa pozerám pragmaticky. Hľadám riešenie, aby som fóbiu odstránil, lebo mi prekáža.“

(ivk)

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---