čo ovplyvòuje správanie sa človeka a ako sa dá meniť
Správanie sa
Každı z vás určite chápe pojem správania sa. Pre zaujímavosť si povedzme, čo to správanie sa je podľa Štefana Šveca: „správanie sa je zámerná alebo mimovoľná zjavná alebo nepozorovateľná intelektová alebo PSYCHOMOTORICKÁ verbálna alebo neverbálna činnosť sprevádzaná emóciami, hodnotovımi postojmi a inımi psychickımi stavmi a procesmi.“ Trochu divoké, ale niekde sa začať musí.
Faktory ovplyvòujúce správanie sa človeka
Faktory, ktoré ovplyvòujú správanie, sa sa dajú rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Tievnútorné sú napríklad hlad, smäd, choroba, zamilovanosť, strach, … Ide o faktory, ktoré pôsobia na človeka z jeho vlastného vnútra. Sú veľmi dôležité a pri posudzovaní človeka na ne treba myslieť, pretože ak sa človek pod vplyvom (napríklad) zvıšenej teploty správa nevľúdne a odsúdime ho, môžeme tım zavrieť dvere k jeho priateľstvu.
Faktory, ktoré môžete veľmi dobre ovplyvòovať, a ktoré pôsobia na správanie sa konkrétneho človeka, sú faktory vonkajšie. Je to jedlo, ktoré dostať v jedálni, správanie sa druhého človeka, dianie vo svete, počasie, rodina, škola, … Trochu odbočím, ale len zdanlivo.
človeka zo všetkého najviac ovplyvòujú vzory, s ktorımi sa snaží stotožniť v aktuálnom psychickom období. Pamätáte sa na dni, kedy ste chceli byť hasičmi, astronautami, smetiarmi, alebo kımkoľvek inım? Potom ste chceli byť … hmm, je to náročné. Vrátim sa späť.
Na správanie sa človeka vplıva aj správanie sa druhıch ľudí v jeho okolí. A to je práve ten dôležitı bod, ktorı budeme rozoberať.
Ako sa správa vzor, tak sa správa aj jeho obraz
Pre mladú ľudskú dušu je veľkım vzorom rodič, učiteľ a jeho rovesníci. Neskôr nastupuje vzor vzdialenı, a síce filmovı herec, spevák. A čo bıva horšie, niekedy aj zločinec. Ono to ide postupne – najprv je vzorom rodič, neskôr učiteľ (dokonca viac, ako rodič v 1. až 3. ročníku ZŠ) a potom nastupujú rovesníci. Je to ovplyvnené tım, že človek sa životom učí postupne správať náležite pre danú spoločnosť. Najprv to je okruh najintímnejšej rodiny, potom je to škola, neskôr neformálne kamarátske vzťahy vonku na schodoch, športové kluby, záujmové krúžky, …
Dôležitı je ten čas, kedy človek trávi najviac času v škole a doma. Pretože akonáhle začne viac chodiť von, možnosť ovplyvòovať človeka sa zmenší, no nezmizne.
Platí to, že chalani si berú za vzor mužské správanie, dievčatá ženské. Napríklad, ak syn vidí otca, ako po dojedení neumyje riad, rodičia potom kričia na syna kvôli vlastnému „nevychovaniu“. Pretože syn vidí toto správanie ako žiadúce, teda také, ktoré nikomu neprekáža, začne ho napodobòovať. Preto si treba dávať veľkı pozor na to, čo robíte. Toto napodobòovanie vzorov platí v každom veku do určitej miery. Musí byť dobrovoľné, nevnucované. Ak je vzor vnucovanı, človek ho môže ľahko odmietnuť, ako protest. čo je potrebné si uvedomiť, je to, že človek svoj vzor vníma aj bez toho, aby ho niekto na to upozoròoval.
Napríklad ak pri prípravách obeda mama robí všetko a otec sa nečinne prizerá a sedí za stolom, má to následky aj na potomkoch. či žiadúce, či nežiadúce, to ukáže až čas. No keď zrazu syn nebude chcieť pomôcť pri príprave jedla v neskoršom veku, netreba sa diviť, prečo . Ak naopak, otec pomáha mame s prípravou jedla, je veľká pravdepodobnosť, že sa to pozorovaním naučia aj ich deti. Toto učenie, pozorovaním, sa volá sociálne učenie a prebieha celı život. Preto je to veľmi silnı nástroj pri formovaní osobnosti človeka. často sa človek pıta, odkiaľ to ten Janko má? Veď je stále doma. Občas sa stačí pozorovať, a každı hneď zistí, že mnoho neverbálnych zlozvykov vyjadruje navonok neustále.
To platí pre každého človeka bez vınimky. Učitelia, starí rodičia, kamaráti, súrodenci, rodičia, spolužiaci, …
Niekedy sa stane, že človek vzor v rodičovi (ale aj v inom človeku) odmietne. Môže to byť z rôznych príčin. Napríklad alkoholizmus rodičov. Jedná sa o vıberovosť vnímaniavzoru a prijatie alebo odmietnutie jeho prirodzenej autority.
Ako sa dá meniť a ovplyvòovať správanie (chodenie po tenkom ľade)
NEZANEDBATE¼NÉ MNOŽSTVO ľudí sa domnieva, že nežiadúce správanie odstráni zákazmi, bitkou, krikom, hnevom, … Nie, nie je to tak. Nežiadúce správanie sa tım ešte viac posilní a bude sa znova a znova opakovať. Každého z vás isto napadne, že prečo tomu tak je? Uvažujme spoločne. Prečo sa dotyčnı správa tak, ako sa správa? Napríklad, prečo rozhádzal odpadky po okolí? Veď je to normálne slušnı a tichı chlapec. A práveto vnímanie tichého a slušného chlapca z neho robí rozhadzovača odpadkov. Každı si najprv povie: „to je tak slušnı chlapec, jeho netreba naprávať. Radšej sa budem venovať tomuto tu nezbedníkovi, aby sa zmenil.“ A čo vidí ten slušnı chlapec? Vidí, že pozornosť sa venuje tomu, čo nie je po vôli dospelıch. A keďže jemu, slušnému a tichému človiečikovi sa nepáči, že dospelí si ho nevšímajú, začne aj on neposlúchať.Práve kvôli tomu, aby si ho niekto všimol a venoval mu pozornosť.
Pretože za slušné správanie sa mu nedostáva odmena, uznanie, úspech.
Keď teda rozhádže odpadky po okolí, dospelí sa naštvú, začnú naòho kričať a kázať mu odpadky, čo rozhádzal, pozbierať. On ich pozbiera a od dospelıch sa zase nič nedostaví. Žiadna pochvala, že pozbieral nielen odpadky, čo rozhádzal, ale aj tie, čo boli mimo „jeho teritória“. Vôbec ani náznak uznania za ním vykonanú prácu. čo on potom urobí? O niekoľko dní neskôr zase rozhádže odpadky, pretože len tak si ho ľudia všimnú, len tak ho budú pokladať za niekoho dôležitého. Tak to totiž on vníma, tak to vždy aj bolo a bude.
Otázka, ktorá sa tiská na jazyk je, prečo sa tak deje? Prečo aj keď som ho jasne upozornil na dôsledky, vždy to tak urobí? Odpoveď je jednoduchá, ale nie je jasne viditeľná.
Dôvodom je práve posilnenie daného správania. Ak ten chlapec rozhádzal odpadky po okolí preto, aby si ho ľudia všimli, tak dosiahol to, čo chcel. ¼udia naòho začali kričať, dohovárať mu, aby to viac už neurobil a tak ďalej. Každı, kto sa do karhania zapojil,posilnil u chlapca KONKRÉTNE, aj keď v tomto prípade nežiadúce, správanie. Preto sa to bude neskôr stupòovať a on to bude stále robiť. A keď to pôjde takto dlhšie obdobie, nakoniec si ľudia povedia: „ako sa ten chlapec zhoršil. A takı bol slušnı kedysi, tichı, neodvrával!“ Môže za to ten chlapec?
Žiadúce správanie sa posilní, keď posilòovač príde ihneď po tom správaní. Nie o tıždeò, ani o dva. Vtedy to už nemá váhu a patričnú vážnosť. Umyje Janko riad? Treba ho pochváliť za to, že umyl riad, vyjadriť spokojnosť a vyzdvihnúť, že je pekné, s akou dôslednosťou to vykonal. Pochvala je to, čo dokáže meniť človeka tak intenzívne, ako pokarhanie. Záleží od toho, vzhľadom na aké správanie sa použijú. Kım pokarhanie a kritika vyvoláva úzkosť, strach, nenávisť, hnev, protest a falošnú poslušnosť, konkrétna pochvala odmäkčí srdce a prinúti človeka nenásilnou formou podriadiť sa chcenému bez väčšieho odporu.
Toto posilòovanie, žiadúceho i nežiadúceho správania sa, sa súhrnne nazıva operčané podmieòovanie.
Tri zásady pre operačné podmieòovanie
Ak chcete posilòovať správanie, ktorım má konkrétny človek disponovať, je dobré myslieť na tieto tri pravidlá:
posilnenie má byť okamžité,
posilòovanie musí byť podmienené (zaslúžené),
dôležité je vyberať posilòovače vzhľadom na osobu, ktorá je vychovávaná.
Niekedy je potrebnı aj trest. No mal by spåòať určité kritéria, aby sa predišlo násilnostiam a podkopávaniu sebavedomia človeka. Na forme trestania sa musia obidve strany vopred dohodnúť a zásadne ich dodržiavať. Formy trestu:
vylúčenie z danej aktivity – v športe časté, dočasné vylúčenie z krúžku, zo sledovania televízie, …
metóda prirodzenıch následkov – odhodila Anička papier na trávnik? Potom musí pozbierať celı dvor./By Peter Druska – June 25, 2007
Každı z vás určite chápe pojem správania sa. Pre zaujímavosť si povedzme, čo to správanie sa je podľa Štefana Šveca: „správanie sa je zámerná alebo mimovoľná zjavná alebo nepozorovateľná intelektová alebo PSYCHOMOTORICKÁ verbálna alebo neverbálna činnosť sprevádzaná emóciami, hodnotovımi postojmi a inımi psychickımi stavmi a procesmi.“ Trochu divoké, ale niekde sa začať musí.
Faktory ovplyvòujúce správanie sa človeka
Faktory, ktoré ovplyvòujú správanie, sa sa dajú rozdeliť na vonkajšie a vnútorné. Tievnútorné sú napríklad hlad, smäd, choroba, zamilovanosť, strach, … Ide o faktory, ktoré pôsobia na človeka z jeho vlastného vnútra. Sú veľmi dôležité a pri posudzovaní človeka na ne treba myslieť, pretože ak sa človek pod vplyvom (napríklad) zvıšenej teploty správa nevľúdne a odsúdime ho, môžeme tım zavrieť dvere k jeho priateľstvu.
Faktory, ktoré môžete veľmi dobre ovplyvòovať, a ktoré pôsobia na správanie sa konkrétneho človeka, sú faktory vonkajšie. Je to jedlo, ktoré dostať v jedálni, správanie sa druhého človeka, dianie vo svete, počasie, rodina, škola, … Trochu odbočím, ale len zdanlivo.
človeka zo všetkého najviac ovplyvòujú vzory, s ktorımi sa snaží stotožniť v aktuálnom psychickom období. Pamätáte sa na dni, kedy ste chceli byť hasičmi, astronautami, smetiarmi, alebo kımkoľvek inım? Potom ste chceli byť … hmm, je to náročné. Vrátim sa späť.
Na správanie sa človeka vplıva aj správanie sa druhıch ľudí v jeho okolí. A to je práve ten dôležitı bod, ktorı budeme rozoberať.
Ako sa správa vzor, tak sa správa aj jeho obraz
Pre mladú ľudskú dušu je veľkım vzorom rodič, učiteľ a jeho rovesníci. Neskôr nastupuje vzor vzdialenı, a síce filmovı herec, spevák. A čo bıva horšie, niekedy aj zločinec. Ono to ide postupne – najprv je vzorom rodič, neskôr učiteľ (dokonca viac, ako rodič v 1. až 3. ročníku ZŠ) a potom nastupujú rovesníci. Je to ovplyvnené tım, že človek sa životom učí postupne správať náležite pre danú spoločnosť. Najprv to je okruh najintímnejšej rodiny, potom je to škola, neskôr neformálne kamarátske vzťahy vonku na schodoch, športové kluby, záujmové krúžky, …
Dôležitı je ten čas, kedy človek trávi najviac času v škole a doma. Pretože akonáhle začne viac chodiť von, možnosť ovplyvòovať človeka sa zmenší, no nezmizne.
Platí to, že chalani si berú za vzor mužské správanie, dievčatá ženské. Napríklad, ak syn vidí otca, ako po dojedení neumyje riad, rodičia potom kričia na syna kvôli vlastnému „nevychovaniu“. Pretože syn vidí toto správanie ako žiadúce, teda také, ktoré nikomu neprekáža, začne ho napodobòovať. Preto si treba dávať veľkı pozor na to, čo robíte. Toto napodobòovanie vzorov platí v každom veku do určitej miery. Musí byť dobrovoľné, nevnucované. Ak je vzor vnucovanı, človek ho môže ľahko odmietnuť, ako protest. čo je potrebné si uvedomiť, je to, že človek svoj vzor vníma aj bez toho, aby ho niekto na to upozoròoval.
Napríklad ak pri prípravách obeda mama robí všetko a otec sa nečinne prizerá a sedí za stolom, má to následky aj na potomkoch. či žiadúce, či nežiadúce, to ukáže až čas. No keď zrazu syn nebude chcieť pomôcť pri príprave jedla v neskoršom veku, netreba sa diviť, prečo . Ak naopak, otec pomáha mame s prípravou jedla, je veľká pravdepodobnosť, že sa to pozorovaním naučia aj ich deti. Toto učenie, pozorovaním, sa volá sociálne učenie a prebieha celı život. Preto je to veľmi silnı nástroj pri formovaní osobnosti človeka. často sa človek pıta, odkiaľ to ten Janko má? Veď je stále doma. Občas sa stačí pozorovať, a každı hneď zistí, že mnoho neverbálnych zlozvykov vyjadruje navonok neustále.
To platí pre každého človeka bez vınimky. Učitelia, starí rodičia, kamaráti, súrodenci, rodičia, spolužiaci, …
Niekedy sa stane, že človek vzor v rodičovi (ale aj v inom človeku) odmietne. Môže to byť z rôznych príčin. Napríklad alkoholizmus rodičov. Jedná sa o vıberovosť vnímaniavzoru a prijatie alebo odmietnutie jeho prirodzenej autority.
Ako sa dá meniť a ovplyvòovať správanie (chodenie po tenkom ľade)
NEZANEDBATE¼NÉ MNOŽSTVO ľudí sa domnieva, že nežiadúce správanie odstráni zákazmi, bitkou, krikom, hnevom, … Nie, nie je to tak. Nežiadúce správanie sa tım ešte viac posilní a bude sa znova a znova opakovať. Každého z vás isto napadne, že prečo tomu tak je? Uvažujme spoločne. Prečo sa dotyčnı správa tak, ako sa správa? Napríklad, prečo rozhádzal odpadky po okolí? Veď je to normálne slušnı a tichı chlapec. A práveto vnímanie tichého a slušného chlapca z neho robí rozhadzovača odpadkov. Každı si najprv povie: „to je tak slušnı chlapec, jeho netreba naprávať. Radšej sa budem venovať tomuto tu nezbedníkovi, aby sa zmenil.“ A čo vidí ten slušnı chlapec? Vidí, že pozornosť sa venuje tomu, čo nie je po vôli dospelıch. A keďže jemu, slušnému a tichému človiečikovi sa nepáči, že dospelí si ho nevšímajú, začne aj on neposlúchať.Práve kvôli tomu, aby si ho niekto všimol a venoval mu pozornosť.
Pretože za slušné správanie sa mu nedostáva odmena, uznanie, úspech.
Keď teda rozhádže odpadky po okolí, dospelí sa naštvú, začnú naòho kričať a kázať mu odpadky, čo rozhádzal, pozbierať. On ich pozbiera a od dospelıch sa zase nič nedostaví. Žiadna pochvala, že pozbieral nielen odpadky, čo rozhádzal, ale aj tie, čo boli mimo „jeho teritória“. Vôbec ani náznak uznania za ním vykonanú prácu. čo on potom urobí? O niekoľko dní neskôr zase rozhádže odpadky, pretože len tak si ho ľudia všimnú, len tak ho budú pokladať za niekoho dôležitého. Tak to totiž on vníma, tak to vždy aj bolo a bude.
Otázka, ktorá sa tiská na jazyk je, prečo sa tak deje? Prečo aj keď som ho jasne upozornil na dôsledky, vždy to tak urobí? Odpoveď je jednoduchá, ale nie je jasne viditeľná.
Dôvodom je práve posilnenie daného správania. Ak ten chlapec rozhádzal odpadky po okolí preto, aby si ho ľudia všimli, tak dosiahol to, čo chcel. ¼udia naòho začali kričať, dohovárať mu, aby to viac už neurobil a tak ďalej. Každı, kto sa do karhania zapojil,posilnil u chlapca KONKRÉTNE, aj keď v tomto prípade nežiadúce, správanie. Preto sa to bude neskôr stupòovať a on to bude stále robiť. A keď to pôjde takto dlhšie obdobie, nakoniec si ľudia povedia: „ako sa ten chlapec zhoršil. A takı bol slušnı kedysi, tichı, neodvrával!“ Môže za to ten chlapec?
Žiadúce správanie sa posilní, keď posilòovač príde ihneď po tom správaní. Nie o tıždeò, ani o dva. Vtedy to už nemá váhu a patričnú vážnosť. Umyje Janko riad? Treba ho pochváliť za to, že umyl riad, vyjadriť spokojnosť a vyzdvihnúť, že je pekné, s akou dôslednosťou to vykonal. Pochvala je to, čo dokáže meniť človeka tak intenzívne, ako pokarhanie. Záleží od toho, vzhľadom na aké správanie sa použijú. Kım pokarhanie a kritika vyvoláva úzkosť, strach, nenávisť, hnev, protest a falošnú poslušnosť, konkrétna pochvala odmäkčí srdce a prinúti človeka nenásilnou formou podriadiť sa chcenému bez väčšieho odporu.
Toto posilòovanie, žiadúceho i nežiadúceho správania sa, sa súhrnne nazıva operčané podmieòovanie.
Tri zásady pre operačné podmieòovanie
Ak chcete posilòovať správanie, ktorım má konkrétny človek disponovať, je dobré myslieť na tieto tri pravidlá:
posilnenie má byť okamžité,
posilòovanie musí byť podmienené (zaslúžené),
dôležité je vyberať posilòovače vzhľadom na osobu, ktorá je vychovávaná.
Niekedy je potrebnı aj trest. No mal by spåòať určité kritéria, aby sa predišlo násilnostiam a podkopávaniu sebavedomia človeka. Na forme trestania sa musia obidve strany vopred dohodnúť a zásadne ich dodržiavať. Formy trestu:
vylúčenie z danej aktivity – v športe časté, dočasné vylúčenie z krúžku, zo sledovania televízie, …
metóda prirodzenıch následkov – odhodila Anička papier na trávnik? Potom musí pozbierať celı dvor./By Peter Druska – June 25, 2007
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.