Zbav sa protivníka, pritakaj mu
Návod som položil už v nadpise článku. Viac ti netreba. Problémom väčšinou bıva nájsť ten správny spôsob pre pritakanie.
čo je dôležité
Ak si si vedomı svojich chıb a s niekım diskutuješ/píšeš článok, spomeò tie chyby. Ohlás ich vopred a ber na ne ohľad. Tım si ponecháš silné argumenty proti tebe na svojej strane. A ak protivník vytiahne jeden z už dopredu tebou ohlásenıch argumentov, poznamenaj: „viem o tej chybe. Už som to raz spomínal.“ Nebude mať čo povedať. A diskusia ostane pre tıch, čo k veci majú čo povedať.
Niekedy sa ale nedá ohlásiť chyba dopredu. Buď sa na to zabudne (zábudlivosť sa dá odstrániť cibrením mysle), alebo to z formálneho hľadiska nejde. Vtedy má protivník silnú pozíciu, pretože všetky argumenty proti tebe má na svojej strane. čo keď ich použije? čo teraz? Začať sa hádať? Nie. Začať sa vykrúcať? Nie, to už vôbec nie. Priznaj si chybu.
Nejestvuje silnejšia zbraò pri komunikácii, ako priznanie si chyby. Zobrať všetko na svoje plecia a otvorene sa k tomu priznať. V tom momente protivník nemá v zásobníku žiadny protiargument. Vtedy buď odchádza, alebo zachová neutrálne stanovisko (čo väčšinou aj urobí, pretože prehru nemá rád. V internete sa radšej stiahne, tam ho nikto nevidí.).
Ak si už teda vo fáze priznania si chyby, opıtaj sa protivníka, prečo si myslí, že tie chyby sú tak podstatné pri jeho argumentácii. Opıtaj sa, ako by hľadal riešenie odstránenia chyby. Už s ním bude rozumnejšia reč (Ak samozrejme neodišiel. Bude mať ale nutkanie vrátiť sa pozrieť, ak to prebehlo na nejakej webovskej stránke.).
Internet, či reálna situácia?
Samozrejme, že v skutočnom živote, tam, kde občas preletí aj nejaká facka, takáto forma komunikácie obstojí lepšie. Na internete je silná miera anonymity, kde stačí zmeniť prezıvku, prípadne aj IP adresu, a je to tu znova.
By Peter Druska – January 24, 2007
čo je dôležité
Ak si si vedomı svojich chıb a s niekım diskutuješ/píšeš článok, spomeò tie chyby. Ohlás ich vopred a ber na ne ohľad. Tım si ponecháš silné argumenty proti tebe na svojej strane. A ak protivník vytiahne jeden z už dopredu tebou ohlásenıch argumentov, poznamenaj: „viem o tej chybe. Už som to raz spomínal.“ Nebude mať čo povedať. A diskusia ostane pre tıch, čo k veci majú čo povedať.
Niekedy sa ale nedá ohlásiť chyba dopredu. Buď sa na to zabudne (zábudlivosť sa dá odstrániť cibrením mysle), alebo to z formálneho hľadiska nejde. Vtedy má protivník silnú pozíciu, pretože všetky argumenty proti tebe má na svojej strane. čo keď ich použije? čo teraz? Začať sa hádať? Nie. Začať sa vykrúcať? Nie, to už vôbec nie. Priznaj si chybu.
Nejestvuje silnejšia zbraò pri komunikácii, ako priznanie si chyby. Zobrať všetko na svoje plecia a otvorene sa k tomu priznať. V tom momente protivník nemá v zásobníku žiadny protiargument. Vtedy buď odchádza, alebo zachová neutrálne stanovisko (čo väčšinou aj urobí, pretože prehru nemá rád. V internete sa radšej stiahne, tam ho nikto nevidí.).
Ak si už teda vo fáze priznania si chyby, opıtaj sa protivníka, prečo si myslí, že tie chyby sú tak podstatné pri jeho argumentácii. Opıtaj sa, ako by hľadal riešenie odstránenia chyby. Už s ním bude rozumnejšia reč (Ak samozrejme neodišiel. Bude mať ale nutkanie vrátiť sa pozrieť, ak to prebehlo na nejakej webovskej stránke.).
Internet, či reálna situácia?
Samozrejme, že v skutočnom živote, tam, kde občas preletí aj nejaká facka, takáto forma komunikácie obstojí lepšie. Na internete je silná miera anonymity, kde stačí zmeniť prezıvku, prípadne aj IP adresu, a je to tu znova.
By Peter Druska – January 24, 2007
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.