Kedy je to ešte vtipné uťahovanie si, a kedy to už zachádza do dôstojnosti toho druhého? Za ponižovanie sa podľa psychológov považuje aj hlúpi vtip ktorı sa môže dotknúť druhej osoby. Zahàòa v podstate všetko to, čo znižuje ľudskú dôstojnosť a nezáleží na tom či ide o slová a vtipy, ale patria sem aj narážky na naše schopnosti.
často sa za tendenciou ponižovať toho druhého skrıva potreba povıšiť samého seba, mať nad druhım moc a ovládať ho. Dalo by sa povedať, že sa agresor necíti dobre vo svojej koži, a preto chce aby sa okolie cítilo ešte horšie. Chce si dokázať, že na to má a snaží sa šikovne dostať svoju obeť do úzkych. Ponižovanie je mnohokrát oveľa nebezpečnejšie ako otvorená slovná agresia pri ktorej sa názory vymieòajú ostro, bez servítky. Ženy si to často uvedomia až vtedy, keď je ich sebavedomie natoľko nízke, že už pochybujú o každom svojom čine.
Ako teda reagovať? čo robiť na verejnosti a čo doma? Prvım a hlavnım krokom je poznať svoje sebavedomie pretože najjednoduchším terčom sú ľudia, ktorí si neveria a je to na nich aj vidieť. V spoločnosti známych odpovedajte na nevkusnú poznámku vtipne bez ukázania, že sa vás to dotklo. No doma sa ho spıtajte ako to myslel, a ak sa neospravedlní sám žiadajte si to. Musí vedieť, že to čo povedal bolo zlé. Ak jeho kamaráti na nevkusnú poznámku zareagovali v štıle „toto ti robí stále?“, alebo „je to u neho bežné?“ vedzte, že sa správa inak k priateľom a inak k vám.
Vraví sa, že mlčanie je zlato. To však v žiadnom prípade nepomôže pri ponižovaní. Pokiaľ sa k urážkam nepostavíte razantne, môže sa to skončiť aj pri domácom násilí. Bez zveličovania.
Začnite len tak premıšľať nad sebou a uvedomovať si čo robíte dobre, čo si na sebe vážite a čo ste už dokázala. Pristupujte k sebe pozitívne, majte sa rada a nenechajte sa udupať človekom ktorı sám väčšinou nemá žiadne sebavedomie.
často sa za tendenciou ponižovať toho druhého skrıva potreba povıšiť samého seba, mať nad druhım moc a ovládať ho. Dalo by sa povedať, že sa agresor necíti dobre vo svojej koži, a preto chce aby sa okolie cítilo ešte horšie. Chce si dokázať, že na to má a snaží sa šikovne dostať svoju obeť do úzkych. Ponižovanie je mnohokrát oveľa nebezpečnejšie ako otvorená slovná agresia pri ktorej sa názory vymieòajú ostro, bez servítky. Ženy si to často uvedomia až vtedy, keď je ich sebavedomie natoľko nízke, že už pochybujú o každom svojom čine.
Ako teda reagovať? čo robiť na verejnosti a čo doma? Prvım a hlavnım krokom je poznať svoje sebavedomie pretože najjednoduchším terčom sú ľudia, ktorí si neveria a je to na nich aj vidieť. V spoločnosti známych odpovedajte na nevkusnú poznámku vtipne bez ukázania, že sa vás to dotklo. No doma sa ho spıtajte ako to myslel, a ak sa neospravedlní sám žiadajte si to. Musí vedieť, že to čo povedal bolo zlé. Ak jeho kamaráti na nevkusnú poznámku zareagovali v štıle „toto ti robí stále?“, alebo „je to u neho bežné?“ vedzte, že sa správa inak k priateľom a inak k vám.
Vraví sa, že mlčanie je zlato. To však v žiadnom prípade nepomôže pri ponižovaní. Pokiaľ sa k urážkam nepostavíte razantne, môže sa to skončiť aj pri domácom násilí. Bez zveličovania.
Začnite len tak premıšľať nad sebou a uvedomovať si čo robíte dobre, čo si na sebe vážite a čo ste už dokázala. Pristupujte k sebe pozitívne, majte sa rada a nenechajte sa udupať človekom ktorı sám väčšinou nemá žiadne sebavedomie.
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.