Napríklad veta „dnes je teplo“ obsahuje informáciu. No ak ju vyslovíme nahlas, pomocou ďalších kanálov túto informáciu doplníme aj o iné podrobnosti. Napríklad tónom hlasu môžeme naznačiť, v ako vzťahu sme k teplu. či sa z neho tešíme, alebo nie. Celkovou polohou tela zas môžeme prezradiť, či nás to teplo ničí, alebo nám prospieva.

Ostatne – že tomu ľudia dobre rozumejú si netreba dlho hovoriť. Pozrite si takmer ktorıkoľvek e-mail. Sú v òom použité smajlíky, ktoré sú jasnou neverbálnou informáciou. Ak napíšete „dnes je teplo :-)“ tak je čitateľovi hneď jasná aj analógová zložka tejto informácie.

Nadpolovičná časť informácií je neverbálna

Iste ste už niekedy videli míma. Títo herci dokážu bez jediného slova a bez rekvizít rozpovedať len pohybmi tela príbeh. Vďaka reči tela dokáže mím zrozumiteľne vysvetliť, že stojí vo vıške. Na lane, na jednej nohe s dáždnikom v ruke. Že sa bojí aby nespadol. Pritom v skutočnosti je priamo pred vami na pevnej zemi.

Aj v bežnom živote naše telo trvale vysiela rôzne správy. Prečo je reč tela často spoľahlivejšia, ako reč slov? Pretože:

Neverbálna komunikácia je riadená bez nášho súhlasu

Náš mozog má vıvojovo rôzne staré oblasti. čím je daná oblasť staršia, tım menej sa dá ovládať vôľou. Mnohé telesné procesy sú riadené celkom automaticky práve z tıchto najstarších centier mozgu. Vďaka tomu nemusíme vedome prikazovať srdcu, aby znova pumplo trocha krvi. Ak nás niečo ohrozí, nemusíme rozmıšľať čo ďalej – strácali by sme čas. Najstaršie časti mozgu zabezpečia únik, alebo útek. Tiež zaistia potrebné hormonálne zmeny, ktoré telo takmer okamžite pripravia na akciu.

Pre porozumenie reči tela je teda užitočné vedieť, že veľa z telesnıch pohybov v stresovej situácii preberá práve vıvojovo stará časť mozgu zvaná limbickı systém. Zmeny, ktoré riadi limbickı systém sa dejú

rıchlo a bez možnosti vedomej kontroly
ak ich kontrolovať skúsime, budeme značne pomalší
Príklad, keď sa pohyb tela nedá riadiť vôľou. Ak by niekto chcel predstierať, že je hluchı, nepodarí sa mu to. Stačí, aby za ním niekto spravil hlasnı zvuk a hra skončila. Limbickı systém to vyhodnotí ako ohrozenie a telo predstierajúceho sa strhne. Hneď je jasné, že počuje. Aj keby ten človek VEDEL, že asi bude nasledovať trebárs vıstrel, tak sa nakoniec strhne. Tieto veci sa nedajú riadiť vôľou.

Príklad spomalenia pri pokuse kontrolovať sa. Rozhovor u vedúceho. Ukázalo sa, že zo skladu miznú veci. Šéf preto "vypočúva" zamestnancov jedného po druhom. Páchateľ nie je práve skúsenı tajnı agent a má strach, že sa prezradí. Bezproblémové otázky zvláda ľahko. Odpovedá ihneď. Akonáhle sa však rozhovor dostane k otázkam typu "bol ste v sklade?", "zobral ste niečo zo skladu?" a podobnıch, je tu stres. Páchateľ má strach. Myslí na to, aby sa neprezradil. Hrá divadlo, snaží sa usmievať. Zafixuje si ruky, aby sa netriasli. Vedomie veľa času zamestnáva kontrola, kde sú ruky, aká je poloha tela, aby vyzeral nenútene. Tento "strojovı čas" mysle ale bude chıbať pri reči, alebo vetnej sklatbe. Odpovede budú možno pomalšie. Vety môžu začať byť kratšie, alebo menej súvislé. často stúpne počet prerieknutí. Jednoducho stúpa nesústredenie, ak človek chce riadiť svoje správanie a zároveò "prepočítava" komu čo a ako má povedať. (Pozor, to neznamená že takto sa dá odhaliť lož! Toto odhalí iba stres. Aj čestnı človek môže mať veľkı strach z toho, že zlımi odpoveďami by na neho mohlo padnúť podozrenie omylom!) Neverbálnej komunikácii pri odhaľovaní lži sa budeme venovať v inom článku.

Príklad, ako sa z reči tela dá odhaliť nesúhlas. Firemné posedenie v reštaurácii. Šéf ponúkne zamestnancovi jedlo, ktoré nemá rád. Limbickı systém oznámi svoje nie a to sa odrazí aj v reči tela. No rozumová časť mozgu takmer okamžite na to zakričí „neblázni, je to šéf“ a vykúzli čarovne falošnı úsmev na tvári“. Znechutenie na tvári bude trvať možno len zlomok sekundy. Ale bude tam. No menej kontrolované časti tela (napráklad nohy) budú ďalej hovoriť o tom, že by radšej boli inde.

Reč tela stimulujú emócie

čím silnejšie emócie prežívame, tım viac sa prejavia aj v našej reči tela.

Povznesená nálada vám „povznesie“ aj telo. Prejaví sa ako keby ste boli v bezváhovom stave. Niekto začne poskakovať, dvíhame ruky, cítime sa ľahko.
Depresia zas ako keby nás tlačila k zemi. Len si predstavte človeka ako stojí s rukami nad hlavou a hovorí: mám depresiu! Nezmysel. Smiešne. Ak je niekomu smutno, má ruky dole.
Pre úspešné čítanie reči tela je preto dobré poznať predovšetkım známky stresu v neverbálnom prejve. Prečo? Pretože milióny rokov vıvoja človeka nás vybavilo účinnım ochrannım systémom.

Ak na vás nečakane brechne veľkı pes, zľaknete sa. Rozumnejšie by síce bolo posunúť „zvuk“ rozmıšľajúcej časti mozgu. Ten by pouvažoval, vyhodnotil a povedal, že ide o psa. Potom by skúmal súvislosti a mieru rizika. Zistil by, že ide o psa veľkého a bez reťaze. Vyhodnotil by, že za sekundu už ten pes skočí… To všetko žerie čas. Rozmıšľajúca časť mozgu je však príliš pomalá. S takım pohodovım prístupom by sme neprežili. Preto v strese preberá riadenie rıchlejšia časť mozgu. Tá najskôr koná až potom sa pıta.

Dnes už žijeme v civilizácii. Už nebıvame tak často ohrození dravcami. No mozog sa nám nezmenil. Preto ak sme v akomkoľvek strese, preberá za nás stále kontrolu „starı“ mozog.

Na stres reagujeme jednou z troch možností

často stačí znehybnenie. To je najprimitívnejšia obrana, používa ju aj veľa druhov hmyzu.

Znehybnieme a v tej chvíli sa dejú dve veci: vyhodnocuje sa o aké ohrozenie ide a zároveò sa telo chystá na reakciu. Akonáhle je vyhodnotené o aké ohrozenie ide,
nasleduje útek,
alebo útok.
Pri čítaní neverbálnych signálov teda budeme pátrať práve po tıchto troch signáloch stresu. Pozrime sa na ne podrobnejšie v ďalšom článku. Jednoducho – ak niekto zníži množstvo pohybov, môže to znamenať znak stresu. Ak telo zaujme pozíciu "pripravenú odísť" alebo "útočiť" môže to byť znak únikovej, alebo útočnej reakcie.

Málokto číta neverbálnu komunikáciu

Že existuje niečo ako reč tela je dnes už pomerne známa vec. Napriek tomu si málokto uvedomuje, že tieto signály trvale vysielame, aj čítame.

Je to podobné, ako keď sa niekto hrbí.
autor-http://uspech-ako.sk/

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---