Nerozhodnosť, alebo O strachu z rozhodovania
Som človek a na život mám len obmedzenı čas. Nebudem ho teda tráviť večnım premıšľaním o tom, čo je dobré, a čo zlé. Riadim sa momentálnymi potrebami – a tım, čo chcem. Dostatočne silná osobnosť sa zo zovretia strachu z rozhodnutia dostane jednoduchšie.
Je rozumnejšie, riadiť sa tım, čo chcem a tım, k čomu ma ťahá moja prirodzenosť, než tım, čo chcú iní. Iní príliš obmedzujú.
Okrem toho – kto dal inım právo rozhodovať o tom, čo je dobré, čo je zlé?
Predstavte si labyrint: nerozhodní ľudia na jeho začiatku a boja sa vkročiť dnu. človek schopnı rozhodnúť sa a niesť patričnú zodpovednosť doò vojde, a späť na štart už sa nevráti. ¼udia na štarte nemajú potuchy, ako labyrint vyzerá za treťou zákrutou – ako môžu tvrdiť, že zabočiť za òu je zlé? Netušia, aké to tam je, nepoznajú to – strach z nepoznaného je ľuďom prirodzenı. A keď sa masy boja tej istej nepoznanej veci, stane sa zlou.
človek by sa nemal báť rozhodnúť sa len preto, že existujú ľudia, ktorım sa jeho rozhodnutie bude zdať zlé – oni nežijú jeho život.
Ale čo ak sa v budúcnosti ohliadnem späť a uvedomím si, že nejaké moje rozhodnutie bolo zlé pre mòa?
človek je tvor omylnı – robí chyby, bez vınimky. Aj ja robím chyby, aj vy robíte chyby, všetci robíme chyby. Je treba si to uvedomiť a priznať, a nie sa tváriť ako bezchybnı vrchol tvorstva. človek, ktorı si to uvedomuje si musí tiež uvedomiť, že sa rozhoduje na vlastnú zodpovednosť – a ak si uvedomí že on sa rozhodol zle, musí prísť na to, že to bola jeho chyba – a nie snažiť sa to zhodiť na celı okolitı svet. Musí niesť následky a bolesť nesprávneho rozhodnutia – len pokiaľ bolo jeho!
Že z jedného zlého rozhodnutia vyplıvajú len ďalšie zlé rozhodnutia? Nesúhlasím. človek má vždy možnosť voľby ( či je slobodná, alebo nie – o tom inokedy ). Ak naskočí na jednu koľaj, symbolizujúcu zlé rozhodnutie, kedykoľvek – o hodinu, tıždeò či desať rokov – má možnosť preskočiť na vedľajšiu koľaj, ktorá symbolizuje to dobré. človek môže kedykoľvek prestať s fajčením či pitím – ak má dostatočne silnú vôľu. Bez vôle k zmene sú aj všetky liečenia nanič.
Treba si však držať na pamäti, že pojmy dobré a zlé sa v tomto prípade vzťahujú len na konkrétneho človeka – sú subjektívne. Pre každého môže byť dobrım to, čo je pre iného zlım a naopak. Preto, pokiaľ mu cudzím konaním nie je ubližované, mal by sa človek vyhnúť priamym útokom: Rozhoduješ sa zle. Vıhodnejšie je položiť otázku – semeno pochybností: Si si istı, že sa rozhoduješ dobre? K nej môže priložiť vlastnı názor.
častokrát je to práve tak nevinne sa tváriaca otázka, ktorá dokáže človekom pohnúť viac, než priamy útok. Preto ju volám semienkom pochybnosti – donúti človeka pochybovať, a premıšľať – samozrejme, ak toho je schopnı.
Život je o rozhodovaní sa a rozhodovať sa znamená žiť. Nezahadzujme teda životy v strachu z rozhodnutí – nie sú večné! Nakoniec by jeden omnoho viac ľutoval, že sa nerozhodol, ako že sa rozhodol zle//autor…by BRODZKO
Je rozumnejšie, riadiť sa tım, čo chcem a tım, k čomu ma ťahá moja prirodzenosť, než tım, čo chcú iní. Iní príliš obmedzujú.
Okrem toho – kto dal inım právo rozhodovať o tom, čo je dobré, čo je zlé?
Predstavte si labyrint: nerozhodní ľudia na jeho začiatku a boja sa vkročiť dnu. človek schopnı rozhodnúť sa a niesť patričnú zodpovednosť doò vojde, a späť na štart už sa nevráti. ¼udia na štarte nemajú potuchy, ako labyrint vyzerá za treťou zákrutou – ako môžu tvrdiť, že zabočiť za òu je zlé? Netušia, aké to tam je, nepoznajú to – strach z nepoznaného je ľuďom prirodzenı. A keď sa masy boja tej istej nepoznanej veci, stane sa zlou.
človek by sa nemal báť rozhodnúť sa len preto, že existujú ľudia, ktorım sa jeho rozhodnutie bude zdať zlé – oni nežijú jeho život.
Ale čo ak sa v budúcnosti ohliadnem späť a uvedomím si, že nejaké moje rozhodnutie bolo zlé pre mòa?
človek je tvor omylnı – robí chyby, bez vınimky. Aj ja robím chyby, aj vy robíte chyby, všetci robíme chyby. Je treba si to uvedomiť a priznať, a nie sa tváriť ako bezchybnı vrchol tvorstva. človek, ktorı si to uvedomuje si musí tiež uvedomiť, že sa rozhoduje na vlastnú zodpovednosť – a ak si uvedomí že on sa rozhodol zle, musí prísť na to, že to bola jeho chyba – a nie snažiť sa to zhodiť na celı okolitı svet. Musí niesť následky a bolesť nesprávneho rozhodnutia – len pokiaľ bolo jeho!
Že z jedného zlého rozhodnutia vyplıvajú len ďalšie zlé rozhodnutia? Nesúhlasím. človek má vždy možnosť voľby ( či je slobodná, alebo nie – o tom inokedy ). Ak naskočí na jednu koľaj, symbolizujúcu zlé rozhodnutie, kedykoľvek – o hodinu, tıždeò či desať rokov – má možnosť preskočiť na vedľajšiu koľaj, ktorá symbolizuje to dobré. človek môže kedykoľvek prestať s fajčením či pitím – ak má dostatočne silnú vôľu. Bez vôle k zmene sú aj všetky liečenia nanič.
Treba si však držať na pamäti, že pojmy dobré a zlé sa v tomto prípade vzťahujú len na konkrétneho človeka – sú subjektívne. Pre každého môže byť dobrım to, čo je pre iného zlım a naopak. Preto, pokiaľ mu cudzím konaním nie je ubližované, mal by sa človek vyhnúť priamym útokom: Rozhoduješ sa zle. Vıhodnejšie je položiť otázku – semeno pochybností: Si si istı, že sa rozhoduješ dobre? K nej môže priložiť vlastnı názor.
častokrát je to práve tak nevinne sa tváriaca otázka, ktorá dokáže človekom pohnúť viac, než priamy útok. Preto ju volám semienkom pochybnosti – donúti človeka pochybovať, a premıšľať – samozrejme, ak toho je schopnı.
Život je o rozhodovaní sa a rozhodovať sa znamená žiť. Nezahadzujme teda životy v strachu z rozhodnutí – nie sú večné! Nakoniec by jeden omnoho viac ľutoval, že sa nerozhodol, ako že sa rozhodol zle//autor…by BRODZKO
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.