Bol jeden staručkı manželskı pár.
Žena ochorela na Alzheimera.
Stále si pamätala menej a menej...
Muž ju chodil každı deò navštevovať do nemocnice. Nosil jej fotografie, rozprával sa s òou o všetkom, čo spolu zažili.
Jedného dòa jej ukazoval fotografiu, hovoriac :" Pamätáš sa? Toto je náš syn Miško. Mal vtedy dvanásť rokov. Boli sme v Chorvátsku a nechcel sa ísť kúpať..." Žena sa len smutne pousmiala.
" A pamätáš si, keď naša Katka mala svoju prvú dcéru? Našu prvú vnučku? Akí sme boli šťastní! Tancovali sme od radosti..." žena pokrútila hlavou.
Muž sa jej ešte chvíľku pıtal na zážitky, ukazujúc jej fotografie. Potom sa na òu zahľadel a chytil ju za ruku.
" A ja? Pamätáš si mòa? Vieš kto som ja?" spıtal sa nežne.
Žena chvíľku rozmıšľala, potom sa usmiala a povedala:
" Ty si ten, kto ma mal vždy rád."

A tak vám prajem, aby ste aj vy jedného dòa našli niekoho takého...
Niekoho, koho lásku budete cítiť navždy, ale zároveò, aj on bude cítiť tu vašu.
Veď povedzte mi,priatelia, čo je viac ako láska?

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---