Niečo z histórie

Depresii sa v minulosti hovorilo melanchólia. Starí Gréci ju považovali za poruchu nálady a príčinu videli v nahromadení čiernej žlče v organizme. Z gréčtiny pochádza aj vıraz melanchólia, ktorá je odvodená od slov melas (čierny) a chlóe (žlč). Americkı prozaik Mark Twain popísal pocity hlbokého zúfalstva takto: „¼udskı duch je v takom období unavenı a utrápenı a nikto nevie prečo. Minulosť vyzerá ako búrkou bičovaná pustatina, život je márnosť a budúcnosť len cestou k smrti...“ Filmovı komik Jim Carrey popísal svoju depresiu slovami: „Je to ako nižší stupeò životnej beznádeje, kedy nedostávate žiadne odpovede. Napriek tomu však dokážete žiť a smiať sa v práci.“ Prelomom vo vnímaní podstaty depresie a duševnıch chorôb boli práce Sigmunda Freuda, ktorı vyzdvihol spoločné znaky smútku a depresie – najmä zúfalı pocit straty a nezáujem o okolitı svet.

Objavu antidepresív pomohla náhoda

ďalším prelomom v dejinách depresie bol objav prvého lieku s antidepresívnymi účinkami. V polovici 50. rokov minulého storočia sa švajčiarsky lekár Roland Kuhn pokúšal nájsť liek, ktorı by pomohol zmierniť psychotické prejavy u pacientov a objavil Imipramin. Tento liek síce nedokázal utíšiť psychotikov, no u depresívnych pacientov zmieròoval príznaky a zlepšoval náladu. Objav liekov potlačujúcich depresiu otvoril dvere dokorán novım poznatkom. Pacienti, ktorí sa pomocou nich vyliečili, dokázali popísať svoje pocity a hľadať ich príčinu.

Zaradiť depresiu medzi duševné poruchy trvalo pomerne dlho a dodnes existujú otázky, na ktoré lekári nedokážu odpovedať. Najväčším tajomstvom je presné určenie jej príčiny. Príčiny vzniku depresie Dodnes nie sú známe - poznáme len biologické procesy v mozgu a faktory, ktoré sa môžu na vzniku depresie podieľať.

Patrí medzi ne:

genetická vıbava (u osôb, ktorıch príbuzní trpia depresiami, je zvıšené riziko ochorenia)
zlomová udalosť (úmrtie blízkeho človeka, rozvod, strata zamestnania, odchod do dôchodku, ťažká choroba a pod.)
dlhodobı stres
typ osobnosti (vyššie riziko ochorenia sa vyskytuje u precitlivelıch a úzkostlivıch ľudí)
vıchova v rodine (neprimerané nároky a opakovaná kritika najbližších)
pohlavné zneužívanie v detstve
alkohol, niektoré lieky a drogy
Vystresovaná princezná

Je neverejnım tajomstvom, že depresiou trpí japonská princezná Masako. Podľa všetkého súvisia jej psychické problémy so stresom vyplıvajúcim zo života v cisárskej rodine. Bola tiež pod veľkım tlakom, aby priviedla na svet mužského potomka. Tlak sa do istej miery zmiernil v septembri, keď princezná Kiko, manželka Naruhitovho mladšieho brata, porodila mužského následníka trónu, čím predišla nástupníckej kríze.

Typy depresií

Podľa rozsahu poruchy možno depresie rozdeliť na ľahké, stredne ťažké a ťažké. ¼ahká depresia je charakteristická poklesom nálady, ale chorı je väčšinou schopnı s určitım premáhaním zúčastniť sa bežnıch dennıch aktivít. Pri stredne ťažkej depresii má pacient väčšie problémy s bežnou činnosťou, pre ťažšie formy depresie sú typické beznádej, hlbokı pokles sebadôvery, poruchy spánku, samovražedné myšlienky. Najťažší stupeò sa prejavuje absolútnou beznádejou a túžbou skoncovať so životom, odmietaním jedla, úplnou stratou záujmu o okolie a pohybovou strnulosťou.

Hovorca generácie X - Kurt Cobain

Väčšinu svojho života bojoval Kurt s depresiami, chronickou bronchitídou a vážnymi problémami žalúdka. Roky sa snažil bolesti prekonávať, ale ani lekári ich príčinu nikdy nezistili. Keďže lieky nepomáhali, naordinoval si heroín. Dlho užíval drogy iba sporadicky, ale napokon im úplne prepadol. Cobain zomrel 5. apríla 1994. To, či išlo o samovraždu alebo vraždu, zostane navždy záhadou. Oficiálna verzia jeho smrti však hovorí o tom, že sa zabil sám.

Príznaky depresie

Mnohí odborníci sa zhodujú, že depresiu je niekedy ťažké rozoznať možno aj preto, že nie každı človek trpiaci depresiou sa okoliu javí ako smutnı. Mnohokrát sa problémy takto chorého človeka odohrávajú len v jeho mysli, ak však trvá depresia dlhı čas, je veľmi ťažké jej príznaky pred okolím ukrıvať. Mnohí depresívni ľudia preto prestávajú s okolím komunikovať, uzatvárajú sa do seba, neberú telefón, odmietajú stretnutia. Preto je dôležité poznať všetky potenciálne príznaky, ktoré sa môžu u blízkych vyskytnúť, a ktoré signalizujú, že treba vyhľadať odbornú pomoc.

Medzi časté príznaky patrí:

strata záujmu o okolitı svet, o rodinu, priateľov, prácu, koníčky
bezdôvodné zúfalstvo, beznádej, strata sebadôvery, pocity zbytočnosti, smútku, bezmocnosť, plačlivosť, pocity viny
nechuť vykonávať tie najjednoduchšie činnosti, nezáujem o vlastnı zovòajšok
vyčerpanosť až chorobná únava
znížená alebo naopak zvıšená chuť do jedla
nespavosť alebo naopak nadmerné množstvo spánku
nezáujem o sex
bolesti hlavy, chrbta, zažívacie ťažkosti, závrate, búšenie srdca
samovražedné myšlienky
ďalšie druhy depresívnych porúch

Veľmi častou depresiou bıva tzv. postnatálna depresia, ktorá postihuje matky po narodení dieťaťa, alebo sezónna depresia, ktorá sa objavuje u ľudí počas zimnıch mesiacov. Uvedené typy ochorenia majú len jednu fázu a to depresívnu, preto sa volajú tiež unipolárne. Duševná porucha, ktorá sa prejavuje dvoma rozdielnymi fázami, sa nazıva bipolárnou poruchou afektivity, podľa staršej terminológie maniodepresívnou psychózou.

Šialenı maliar

Jednım z najznámejších ľudí, ktorí trpeli ťažkou maniodepresívnou psychózou, bol maliar Vincent van Gogh. Jeho prvú duševnú krízu spôsobila neopätovaná láska. O niekoľko rokov neskôr sa v láske sklamal znova. Ostal sám a rozhodol sa navštíviť kolegu Arlesa Gaugina. Došlo medzi nimi k sporu a v jeden večer vychrstol van Gogh Gauguinovi do tváre pohár absintu a vrhol sa na neho s britvou. Ešte v tú noc si òou odrezal časť ušnice, ktorú potom zabalenú v papieri odniesol do verejného domu, aby ju odovzdali istej prostitútke. Na druhı deò ráno ho našli zakrvácaného a v záchvate šialenstva musel byť izolovanı. Nasledujúci rok prežil v ústave pre duševne chorıch a v roku 1890 spáchal samovraždu.

Maniodepresívna psychóza

Prejavuje sa dvoma rozdielnymi fázami. V depresívnej fáze trpí pacient príznakmi, ktoré sú popísané v časti „príznaky depresie“. V manickej fáze prežíva pacient radostnú náladu charakteristickú eufóriou, hyperaktivitou, nepokojom, nespavosťou, potrebou komunikovať, neschopnosťou sústrediť sa na konkrétne veci, nerozumnımi rozhodnutiami, zvıšenım záujmom o sex, ale aj prudkım agresívnym správaním.

Bipolárna afektívna porucha postihla spisovateľov Charlesa Dickensa, Virginiu Woolfovú a Ernesta Hamingwaya, skladateľov Sergeja Vasilijeviča Rachmaninova a Gustava Mahlera. Príkladom úspešného štátnika, ktorı zápasil s maniodepresívnou psychózou, bol Winston Churchil. Manickou depresiou trpí aj Ted Turner.

Nezabudnuteľnı doktor Štrosmajer

Maniodepresívna psychóza poznačila aj život obľúbeného českého herca Miloša Kopeckého. Jeho detstvo nebolo šťastné. O matku prišiel v koncentračnom tábore, kde bol sám sedem mesiacov väznenı. Jeho prvá dcéra spáchala pred dovàšením šestnásteho roku života samovraždu. Kopeckého depresia sa prehlbovala, ale divadla sa napriek tomu nevzdal. Zomrel vo februári 1996 na fyzické a psychické vyčerpanie.

Optimálna liečba

Kombinuje farmakoterapiu a psychoterapiu. V súčasnosti sú lieky používané k liečbe depresie veľmi účinné a bezpečné. Je dôležité vedieť, že ich liečebnı účinok sa zjaví dva až tri tıždne po začatí užívania. Je možné, že v priebehu ochorenia treba upraviť dávkovanie podľa stavu pacienta. Pacient by sa mal snažiť o dodržiavanie liečby najmä v prvıch dòoch, keď sa môžu zjaviť niektoré nežiaduce účinky ako nutkanie na zvracanie, sucho v ústach a úzkosť, ktoré však väčšinou vymiznú v priebehu prvého tıždòa užívania lieku.

Depresia a vzťahy

Depresia je choroba, ktorá poznačuje nielen postihnutého človeka, ale aj pracovné, priateľské a partnerské vzťahy. Problém medzi depresívnym človekom a jeho partnerom sa objavuje oveľa skôr, ako je diagnostikovaná príčina zmeneného správania. Odmietanie partnera, nezáujem o intímny život, nezáujem o dianie v rodine a neadekvátne reakcie vedú veľakrát k uzáveru, že depresívny človek stratil záujem o najbližších. Okolie si málokedy uvedomuje, že zmena správania súvisí s hlbokou duševnou poruchou, ktorú treba liečiť. Ochorenie tiež spôsobuje, že sa človek nedokáže sústrediť a správne rozhodovať, preto nezriedka prichádza aj o zamestnanie.

Úloha rodiny a blízkych

Veľmi dôležitou súčasťou liečby je opora zo strany najbližších. Depresívny človek väčšinou verbálne odmieta akúkoľvek odbornú pomoc, preto by ju mala zabezpečiť práve rodina. Treba si uvedomiť, že len veľmi ľahké formy depresie môže chorı prekonať sám. Pri ťažšej forme je vždy potrebné vyhľadať pomoc psychológa, lekára, alebo psychiatra. Štatistiky sú totiž neúprosné – každı siedmy človek trpiaci depresiou spácha samovraždu. Nepodceòujte preto signály, ktoré chorı vysiela svojmu okoliu. Je to vlastne prosba o pomoc.

Autor článku: Mária Lazárová

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---