Poznáte chronickı únavovı syndróm?
Na druhej stane sa môžu cítiť natoľko neschopní robiť čokoľvek, že ich únava dotlačí až do postele. Únava teda bıva častım problémom, ale aj príznakom spojenım s mnohımi chorobami. Zvykne sprevádza infekčné i nádorové ochorenia, cukrovku či krvné choroby. Chronickı únavovı syndróm (Chronic Fatigue Syndrom, CFS) je komplikovaná porucha charakterizovaná extrémnou únavou, ktorá sa odpočinkom nezlepšuje a môže zhoršiť fyzickú alebo duševnú aktivitu.
Symptómy a príčiny
Príznaky sú podobné najbežnejším vírusovım infekciám, u ktorıch však ustupujú za niekoľko dní alebo tıždòov, ale u CFS môžu trvať podstatne dlhšie, pričom majú tendenciu objaviť sa bez akéhokoľvek varovania. Zo všetkıch chronickıch ochorení je únavovı syndróm jednım z najzáhadnejších, pretože na rozdiel od infekcie nemá žiadnu jasnú príčinu. Medzi možnımi príčinami sa však nachádza depresia, hypoklykémia, alergia, vírusová infekcia, dysfunkcia v imunitnom systéme, zmeny hormónov produkovanıch hypotalame, hypofıze alebo nadobličkách a chronicky nízky tlak. CFS predstavuje chorobnı stav doslova multidisciplinárnej povahy, ktorı si svojimi prejavmi vyžaduje spoluprácu viacerıch odborníkov – neurológa, imunológa, psychiatra, psychológa, endokrinológa, biochemika, hematológa, otorinolaryngológa i gynekológa. Vzhľadom na to boli zaznamenané určité spoločné symptómy tejto choroby, ktoré sa dajú považovať za kritériá na jej diagnostiku, ako bolesť v krku, zvıšená teplota, bolestivé uzliny, celková slabosť svalov, bolesti svalov, kåbov a hlavy, dlhotrvajúca únava po námahe, napr. cvičení, fyzickej práci i sexe, poruchy spánku, neuro-psychologické ťažkosti (zmätenosť, zábudlivosť, nesústredenie, depresie).K trom základnım kritériám patria inak obvyklé príznaky infekcie, a to zápal v krku, zvıšená teplota a hmatateľné či citlivé lymfatické uzliny. Pri diagnostike je dôležitá čo najpodrobnejšia anamnéza, teda skúmanie možnıch okolností, prejavov a príčin. Väčšinou sa robia laboratórne vyšetrenia krvi a moču, ako aj rôzne vyšetrenia na možné vylúčenie inıch závažnıch ochorení,
ktoré môžu spôsobovať úpornú únavu, napr. rakovina. Skúma sa tiež možnosť psychickıch porúch, depresií a pod. Za chronickı únavovı syndróm sa označuje stav, ktorı sa vyznačuje ťažkou únavou dlhšie ako pol roka. Ochorenie je však oveľa zložitejšie a zahàòa celú škálu ďalších príznakov. Telesné systémy akoby prestali fungovať ako by mali, objavujú sa ich dysfunkcie a zlá regulácia. Ide predovšetkım o imunitnı, svalovı, neurologickı, endokrinologickı, kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém, a to všetko laicky nazvať systémovım zlyhávaním. Postihnutı človek je náchylnı na rôzne choroby a bolesti, má silno oslabenú energiu, a teda aj možnosť vzdorovať a prekonávať aj najmenšiu záťaž.. Chronickı únavovı syndróm postihuje dospelé osoby stredného veku medzi 40 až 50 rokom, ženy ním však trpia 4-krát častejšie ako muži. Stretnúť sa s ním môžu najmä ľudia, ktorí boli veľmi pracovití a činorodí. Vzácne sa objavuje v detstve, ale vırazne v adolescentnom veku, neskôr častejšie viac u ľudí so sedavım ako manuálnym zamestnaním. ¼ahká forma ochorenia trvá do 5, stredná do 10 a ťažká nad 10 rokov. Kľúčové sú prvé dva roky, kedy sa ukáže možnosť úpravy.Bez špecifickej terapie
Pacient sa vo väčšine prípadov lieči v imunologickıch ambulanciách, či odbornıch ordináciách, ktoré sa touto chorobou priamo zaoberajú. Liečba je však zložitá a viac menej symptomatická. Ak v tele prebieha zápal, predpisujú sa antibiotiká, na bolesti analgetiká a pokiaľ sa minú účinku, tak opiáty. Na únavu sa odporúčajú preparáty, ktoré zvyšujú energiu. Niektorí pacienti však potrebujú i lieky na spanie alebo antidepresíva. V podstate ale neexistuje žiadna špecifická liečba CFS, zameraná je len na abnormality, ktoré sa vyskytnú u konkrétneho pacienta. Rôzny je tiež klinickı priebeh ochorenia, pričom sa môže striedať obdobie remisií a relapsov. Neliečia sa jednotlivé príznaky a laboratórne zmeny, ale pacient ako celok, pričom ide o zmiernenie symptómov kombináciou ošetrení.
Tie zahàòajú zníženie dennej aktivity a vyhıbanie sa stresu, postupné, ale pravidelné cvičenie v kombinácii s poznávacou terapiou správania, liečba depresie, existujúcej bolesti, alergie, symptómov nervového systému či experimentálna terapia. K slovu sa dostáva aj udržiavanie zdravého životného štılu – jesť kaloricky vyváženú stravu, piť veľa tekutín, obmedziť príjem kofeínu, prestať fajčiť a dopriať si dostatok odpočinku, vrátane spánku. Autor: Gabriela Sekerková
Symptómy a príčiny
Príznaky sú podobné najbežnejším vírusovım infekciám, u ktorıch však ustupujú za niekoľko dní alebo tıždòov, ale u CFS môžu trvať podstatne dlhšie, pričom majú tendenciu objaviť sa bez akéhokoľvek varovania. Zo všetkıch chronickıch ochorení je únavovı syndróm jednım z najzáhadnejších, pretože na rozdiel od infekcie nemá žiadnu jasnú príčinu. Medzi možnımi príčinami sa však nachádza depresia, hypoklykémia, alergia, vírusová infekcia, dysfunkcia v imunitnom systéme, zmeny hormónov produkovanıch hypotalame, hypofıze alebo nadobličkách a chronicky nízky tlak. CFS predstavuje chorobnı stav doslova multidisciplinárnej povahy, ktorı si svojimi prejavmi vyžaduje spoluprácu viacerıch odborníkov – neurológa, imunológa, psychiatra, psychológa, endokrinológa, biochemika, hematológa, otorinolaryngológa i gynekológa. Vzhľadom na to boli zaznamenané určité spoločné symptómy tejto choroby, ktoré sa dajú považovať za kritériá na jej diagnostiku, ako bolesť v krku, zvıšená teplota, bolestivé uzliny, celková slabosť svalov, bolesti svalov, kåbov a hlavy, dlhotrvajúca únava po námahe, napr. cvičení, fyzickej práci i sexe, poruchy spánku, neuro-psychologické ťažkosti (zmätenosť, zábudlivosť, nesústredenie, depresie).K trom základnım kritériám patria inak obvyklé príznaky infekcie, a to zápal v krku, zvıšená teplota a hmatateľné či citlivé lymfatické uzliny. Pri diagnostike je dôležitá čo najpodrobnejšia anamnéza, teda skúmanie možnıch okolností, prejavov a príčin. Väčšinou sa robia laboratórne vyšetrenia krvi a moču, ako aj rôzne vyšetrenia na možné vylúčenie inıch závažnıch ochorení,
ktoré môžu spôsobovať úpornú únavu, napr. rakovina. Skúma sa tiež možnosť psychickıch porúch, depresií a pod. Za chronickı únavovı syndróm sa označuje stav, ktorı sa vyznačuje ťažkou únavou dlhšie ako pol roka. Ochorenie je však oveľa zložitejšie a zahàòa celú škálu ďalších príznakov. Telesné systémy akoby prestali fungovať ako by mali, objavujú sa ich dysfunkcie a zlá regulácia. Ide predovšetkım o imunitnı, svalovı, neurologickı, endokrinologickı, kardiovaskulárny a gastrointestinálny systém, a to všetko laicky nazvať systémovım zlyhávaním. Postihnutı človek je náchylnı na rôzne choroby a bolesti, má silno oslabenú energiu, a teda aj možnosť vzdorovať a prekonávať aj najmenšiu záťaž.. Chronickı únavovı syndróm postihuje dospelé osoby stredného veku medzi 40 až 50 rokom, ženy ním však trpia 4-krát častejšie ako muži. Stretnúť sa s ním môžu najmä ľudia, ktorí boli veľmi pracovití a činorodí. Vzácne sa objavuje v detstve, ale vırazne v adolescentnom veku, neskôr častejšie viac u ľudí so sedavım ako manuálnym zamestnaním. ¼ahká forma ochorenia trvá do 5, stredná do 10 a ťažká nad 10 rokov. Kľúčové sú prvé dva roky, kedy sa ukáže možnosť úpravy.Bez špecifickej terapie
Pacient sa vo väčšine prípadov lieči v imunologickıch ambulanciách, či odbornıch ordináciách, ktoré sa touto chorobou priamo zaoberajú. Liečba je však zložitá a viac menej symptomatická. Ak v tele prebieha zápal, predpisujú sa antibiotiká, na bolesti analgetiká a pokiaľ sa minú účinku, tak opiáty. Na únavu sa odporúčajú preparáty, ktoré zvyšujú energiu. Niektorí pacienti však potrebujú i lieky na spanie alebo antidepresíva. V podstate ale neexistuje žiadna špecifická liečba CFS, zameraná je len na abnormality, ktoré sa vyskytnú u konkrétneho pacienta. Rôzny je tiež klinickı priebeh ochorenia, pričom sa môže striedať obdobie remisií a relapsov. Neliečia sa jednotlivé príznaky a laboratórne zmeny, ale pacient ako celok, pričom ide o zmiernenie symptómov kombináciou ošetrení.
Tie zahàòajú zníženie dennej aktivity a vyhıbanie sa stresu, postupné, ale pravidelné cvičenie v kombinácii s poznávacou terapiou správania, liečba depresie, existujúcej bolesti, alergie, symptómov nervového systému či experimentálna terapia. K slovu sa dostáva aj udržiavanie zdravého životného štılu – jesť kaloricky vyváženú stravu, piť veľa tekutín, obmedziť príjem kofeínu, prestať fajčiť a dopriať si dostatok odpočinku, vrátane spánku. Autor: Gabriela Sekerková
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.