Bludnı kruh depresie/Sektor pre tıch, ktorí chcú informácie z konvenčnej psychiatrie.
-------------------------------------------------------------------------------
Vybral som určité špecifiká, na ktoré je dobré upozorniť:
1. Depresia je ochorenie, z vıznamnej časti ovplyvnené biochemicky - neurotransmitermi, nachádzajucími sa v mozgu (najmä serotonínom) - viď. rubrika "všeobecná psychiatria - etiológia".
2. Depresia nie je osobné zlyhanie, nie je to lenivosť, nie je to zbabelosť, nie je to smútok; depresia nie je ani smutná nálada, ani "blbá nálada", depresia nie je ani často skloòovaná "depka". Keď nás v živote postihne napr. tragická udalosť a my na òu reagujeme smútkom - je to prirodzená reakcia, nie je to depresia. Keď sa cez deò nudíme, nemáme depresiu. Keď nás opustí partner a sme z toho smutní, nie je to ešte ani zďaleka depresia. To sú základné omyly, ktoré sú v názoroch laickej verejnosti pomerne časté.
3. Depresia musí trvať dlšiu dobu a musí nás vıznamne negatívne ovplyvòovať v každodennom živote, ktorı nám sťažuje, prípadne úplne znemožòuje "fungovať". Depresia nás vıznamne ovplyvòuje i v somatickej oblasti - tráviace problémy - často obstipácia, nechutenstvo alebo obžerstvo (jedlo = istota, odmena); nezriedka spôsobuje kachexiu; veľmi vıznamné a takmer pravidelné sú problémy so spánkom - človek sa zobudí ráno najmä okolo tretej hodiny a už nemôže zaspať, má nekvalitnı spánok, ťažké zaspávanie, časté budenie sa v noci; vyskytuje sa tzv. "ranné pesimum" - najhoršia nálada ráno (pozn.: u neurotickej depresie je najhoršia nálada večer!). človek v depresii má zníženı pocit energie, zanedbáva svoj vonkajší vzhľad, zanedbáva domácnosť, zanedbáva partnerskı život, zanedbáva sexuálny život, vyhıba sa spoločenskım kontaktom, stráca záujem o svoje obľúbené činnosti, má zníženú sebadôveru, neverí si, myslí si, že depresiu si zaslúži, že všetko čo robí je zlé, nič nemá vıznam, nedokáže sa radovať (anhedónia); je podráždenı, unavenı, nesústredenı, všetko mu pripadá ťažké a nedosiahnuteľné, život nemá vıznam, priatelia sú zlí (vlastne si myslí, že takmer žiadnych ani nemá). Veľmi často (!!!) depresia vrcholí pokusom o samovraždu, prípadne dokonalım suicídiom - neliečená depresia je teda smrteľné ochorenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že depresia bude v roku 2020 najrozšírenejším ochorením vôbec. Vyplıva to z prognóz expertov WHO (uverejnené v chorvátskom tıždenníku Pliva Zdravlje).
4. Vznik depresie môže mať rôzne príčiny
- tzv. vonkajšie príčiny - napr. strata blízkej osoby (treba odlíšiť od normálneho smútku) - reaktívne, exogénne depresie
- "bez príčin", biochemickı pôvod - tzv. endogénne depresie
- môžu byť sprievodnım javom inıch somatickıch chorôb (kardiovaskulárne choroby, hypotyreóza atď.)
5. Depresia je často bolestnejšia než akékoľvek iné ochorenie.
6. Depresia sa lieči medikamentmi - dočasne anxiolytikami s antidepresívnym účinkom, dlhodobo antidepresívami (viď všeobecná psychiatria - liečba). Závažné depresie - stuporózne formy - sa liečia elektrokonvulzívnou terapiou, ktorá je veľmi účinná.
RADY PRÍBUZNİM:
1. človeka v depresii nevyliečia vaše rady.
2. človek depresiu nerozchodí a ani nerozdıcha.
3. Rady typu - "vzchop sa, premôž to" - zaručene depresiu prehåbia.
4. V depresii je postihnutá i vôľa človeka (znížené vôľové konanie - hypobúlia, abúlia), preto apelovať na jeho "vôľu" je nezmysel, ktorım si staviame ochrannú stenu pred vlastnım prežitkom bezmocnosti pomôcť danému človeku.
5. človeka postihnutého depresiou je nunté odporučiť k odborníkovi - psychiatrovi, ktorı zaháji patričnú terapiu. Pri sebapoškodzovacích či samovražednıch tendenciách je nutná hospitalizácia i bez informovaného súhlasu pacienta Zb.z. 576/2004 § 6 ods.8 písm. c
6. Antidepresíva zaberajú najskôr po 2 tıždòoch liečby, musia sa však užívať dlhodobo. Veľa pacientov sa rehospitalizuje práve kvôli tomu, že po zlepšení ich zdravotného stavu, sami od seba vysadia psychofarmakologickú liečbu - to vedie k okamžitému zhoršeniu ochorenia.
7. Depresia sa väčšinou vyskytuje opakovane, málokedy je to jednorázová záležitosť.
8. ¼uďom v depresii treba empaticky vyjadriť podporu, stačí ich vypočuť. Formulka: "Chápem ťa" - je síce dosť univerzálna, ale pokiaľ depresiu sami nepoznáme, iba ťažko sa dokážeme vcítiť do role takto trpiaceho človeka. často zo seba začneme chàliť ružovo vyzerajúce frázy, ktoré majú dotyčného ubezpečiť o tom, že situácia nie je až taká zlá a čaká ho rozprávková budúcnosť ;) V skutočnosti neupokojujeme jeho, ale snažíme sa projekčne upokojiť seba.
9. Chorému môžeme odporučiť, aby svojim myšlienkam nedôveroval. Síce veríme, že on je presvedčenı o ich pravdivosti, ale trpezlivo diskutujeme aj o inej alternatíve vıkladu jeho dedukcií.
10. Diskutujme s chorım o jeho silnıch stránkach - čo všetko dobré dosiahol v živote, čo sa mu podarilo, čím pomohol inım atď.
11. Nikdy chorého miesto lekárskej pomoci neodporúčajme k šarlatánom a podivnım liečiteľom. Najviac nebezpeční sú takí, ktorí chorého odhovárajú od medikamentóznej liečby a ponúkajú mu náhradu - bylinky a mastičky, prípadne rôzne hókusy-pókusy s energiami. Z byliniek je vhodná trezalka - ľubovník bodkovanı (Hypericum perforatum) , u ktorej sa však občas vyskytuje fotosenzitívna reakcia pokožky na slnečné žiarenie, prípadne dochádza k nežiadúcim interakciám s inımi liekmi.
12. Trpezlivosť je základnım predpokladom účinnej podpory v liečbe chorého.
PS: pomerne často sú "choroby duše" práve nenápadné "choroby tela" ;)
P.Murín
Vybral som určité špecifiká, na ktoré je dobré upozorniť:
1. Depresia je ochorenie, z vıznamnej časti ovplyvnené biochemicky - neurotransmitermi, nachádzajucími sa v mozgu (najmä serotonínom) - viď. rubrika "všeobecná psychiatria - etiológia".
2. Depresia nie je osobné zlyhanie, nie je to lenivosť, nie je to zbabelosť, nie je to smútok; depresia nie je ani smutná nálada, ani "blbá nálada", depresia nie je ani často skloòovaná "depka". Keď nás v živote postihne napr. tragická udalosť a my na òu reagujeme smútkom - je to prirodzená reakcia, nie je to depresia. Keď sa cez deò nudíme, nemáme depresiu. Keď nás opustí partner a sme z toho smutní, nie je to ešte ani zďaleka depresia. To sú základné omyly, ktoré sú v názoroch laickej verejnosti pomerne časté.
3. Depresia musí trvať dlšiu dobu a musí nás vıznamne negatívne ovplyvòovať v každodennom živote, ktorı nám sťažuje, prípadne úplne znemožòuje "fungovať". Depresia nás vıznamne ovplyvòuje i v somatickej oblasti - tráviace problémy - často obstipácia, nechutenstvo alebo obžerstvo (jedlo = istota, odmena); nezriedka spôsobuje kachexiu; veľmi vıznamné a takmer pravidelné sú problémy so spánkom - človek sa zobudí ráno najmä okolo tretej hodiny a už nemôže zaspať, má nekvalitnı spánok, ťažké zaspávanie, časté budenie sa v noci; vyskytuje sa tzv. "ranné pesimum" - najhoršia nálada ráno (pozn.: u neurotickej depresie je najhoršia nálada večer!). človek v depresii má zníženı pocit energie, zanedbáva svoj vonkajší vzhľad, zanedbáva domácnosť, zanedbáva partnerskı život, zanedbáva sexuálny život, vyhıba sa spoločenskım kontaktom, stráca záujem o svoje obľúbené činnosti, má zníženú sebadôveru, neverí si, myslí si, že depresiu si zaslúži, že všetko čo robí je zlé, nič nemá vıznam, nedokáže sa radovať (anhedónia); je podráždenı, unavenı, nesústredenı, všetko mu pripadá ťažké a nedosiahnuteľné, život nemá vıznam, priatelia sú zlí (vlastne si myslí, že takmer žiadnych ani nemá). Veľmi často (!!!) depresia vrcholí pokusom o samovraždu, prípadne dokonalım suicídiom - neliečená depresia je teda smrteľné ochorenie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že depresia bude v roku 2020 najrozšírenejším ochorením vôbec. Vyplıva to z prognóz expertov WHO (uverejnené v chorvátskom tıždenníku Pliva Zdravlje).
4. Vznik depresie môže mať rôzne príčiny
- tzv. vonkajšie príčiny - napr. strata blízkej osoby (treba odlíšiť od normálneho smútku) - reaktívne, exogénne depresie
- "bez príčin", biochemickı pôvod - tzv. endogénne depresie
- môžu byť sprievodnım javom inıch somatickıch chorôb (kardiovaskulárne choroby, hypotyreóza atď.)
5. Depresia je často bolestnejšia než akékoľvek iné ochorenie.
6. Depresia sa lieči medikamentmi - dočasne anxiolytikami s antidepresívnym účinkom, dlhodobo antidepresívami (viď všeobecná psychiatria - liečba). Závažné depresie - stuporózne formy - sa liečia elektrokonvulzívnou terapiou, ktorá je veľmi účinná.
RADY PRÍBUZNİM:
1. človeka v depresii nevyliečia vaše rady.
2. človek depresiu nerozchodí a ani nerozdıcha.
3. Rady typu - "vzchop sa, premôž to" - zaručene depresiu prehåbia.
4. V depresii je postihnutá i vôľa človeka (znížené vôľové konanie - hypobúlia, abúlia), preto apelovať na jeho "vôľu" je nezmysel, ktorım si staviame ochrannú stenu pred vlastnım prežitkom bezmocnosti pomôcť danému človeku.
5. človeka postihnutého depresiou je nunté odporučiť k odborníkovi - psychiatrovi, ktorı zaháji patričnú terapiu. Pri sebapoškodzovacích či samovražednıch tendenciách je nutná hospitalizácia i bez informovaného súhlasu pacienta Zb.z. 576/2004 § 6 ods.8 písm. c
6. Antidepresíva zaberajú najskôr po 2 tıždòoch liečby, musia sa však užívať dlhodobo. Veľa pacientov sa rehospitalizuje práve kvôli tomu, že po zlepšení ich zdravotného stavu, sami od seba vysadia psychofarmakologickú liečbu - to vedie k okamžitému zhoršeniu ochorenia.
7. Depresia sa väčšinou vyskytuje opakovane, málokedy je to jednorázová záležitosť.
8. ¼uďom v depresii treba empaticky vyjadriť podporu, stačí ich vypočuť. Formulka: "Chápem ťa" - je síce dosť univerzálna, ale pokiaľ depresiu sami nepoznáme, iba ťažko sa dokážeme vcítiť do role takto trpiaceho človeka. často zo seba začneme chàliť ružovo vyzerajúce frázy, ktoré majú dotyčného ubezpečiť o tom, že situácia nie je až taká zlá a čaká ho rozprávková budúcnosť ;) V skutočnosti neupokojujeme jeho, ale snažíme sa projekčne upokojiť seba.
9. Chorému môžeme odporučiť, aby svojim myšlienkam nedôveroval. Síce veríme, že on je presvedčenı o ich pravdivosti, ale trpezlivo diskutujeme aj o inej alternatíve vıkladu jeho dedukcií.
10. Diskutujme s chorım o jeho silnıch stránkach - čo všetko dobré dosiahol v živote, čo sa mu podarilo, čím pomohol inım atď.
11. Nikdy chorého miesto lekárskej pomoci neodporúčajme k šarlatánom a podivnım liečiteľom. Najviac nebezpeční sú takí, ktorí chorého odhovárajú od medikamentóznej liečby a ponúkajú mu náhradu - bylinky a mastičky, prípadne rôzne hókusy-pókusy s energiami. Z byliniek je vhodná trezalka - ľubovník bodkovanı (Hypericum perforatum) , u ktorej sa však občas vyskytuje fotosenzitívna reakcia pokožky na slnečné žiarenie, prípadne dochádza k nežiadúcim interakciám s inımi liekmi.
12. Trpezlivosť je základnım predpokladom účinnej podpory v liečbe chorého.
PS: pomerne často sú "choroby duše" práve nenápadné "choroby tela" ;)
P.Murín
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.