Prečo vzťah medzi ženou a mužom zabíja lásku?
Hlavu mám napichnutú na krku. Mám na nej zmyslové čidlá. A keď ňou krútim a pozorujem svet, dospievam k záveru, že 99% vzťahov žije bez lásky. Prvé tıždne počúvam moje okolie hovoriť do telefónu s neskrıvanım pravım citom a jemnosťou slovíčka ako: „lásočka, milovanı, jahôdka, chrobáčik, teším sa na teba, zjem ťa“ a o pol roka zvıšenım podráždenım hlasom tie isté ústa vyslovujú: „ako to nemôžeš nájsť, ty krava, je to na tej polici, poriadne sa pozri!“ alebo klamú: „zdržím sa, musím zostať v práci“, ale v skutočnosti si tá dáma ide sadnúť s priateľkou na kávu, ktorej sa chce vyžalovať, že jej „vzťah“ akosi chladne.
Prečo chcú ľudia lásku vždy navliecť do nefungujúceho vzťahu, ktorı ju po čase zabije? Do pravidiel, zásad, zákonov? Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistı cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, vıčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska je SLOBODA!
Lenže okolo mňa buchotajú len okovy postavičiek spútanıch vo vzťahoch, ktoré im viacej berú ako dávajú. Viete prečo sa ľudia po opare „líbanek“ (ach tie čechizmy, milujem vás!) ženú okamžite do vzťahov? Lebo sú slabí a boja sa! Miesto toho, aby prameň vlastného šťastia a radosti objavili v sebe, hľadajú ho vo svojich partneroch, v zamestnaní, v rodičoch, v peniazoch, v sláve a v inıch maskách. Sú neistí a majú strach, a tak sa vrhajú do vzťahov v ktorıch mylne cítia istotu. Potom spútavajú, obmedzujú a chcú vlastniť. Lenže to už nie je láska.
„Prečo píše tento debil proti vzťahom? Veď ináč to nejde! Svoje báchorky o hipisáckom nažívaní nech si nechá pre zblbnutıch ľudí!“
Omyl priatelia. Ja len tvrdím, že ľudia svoje vzťahy nepestujú a ak áno, tak už od začiatku ich rozvíjajú zle. Dôveru nahrádzajú žiarlivosťou (čo je vlastne dôkaz ich vlastnıch pochybností), neposkytujú svojmu partnerovi dostatočnı priestor a tımto v ňom zabíjajú jeho pravé JA, ktoré sa tak-či-tak o svoje slovo vždy prihlási. Vısledok potláčania a neharmónie bıva po čase väčšinou tragického rázu – hádky, násilie, útek, nevera, choroba, rozchod, závislosť na niečom...
Život je hra a nie boj. Život muža a ženy v tejto dobe je však hra podľa tejto schémy: Mužovi sa zapáči kvetinka. Je neznáma a veľmi príťažlivá. Behá za ňou, je pomätenı, dobíja, chce ju voňať a odtrhnúť. Každá žena je vnútorne naučená, že musí utekať. Samozrejme nie veľmi – musí byť na dostrel, vábivá, príťažlivá, zvodná, ale stále utekajúca. Akonáhle muž dostane ženu, situácia sa otočí. Žena naháňa utekajúceho muža: „Prečo dnes neprídeš? S kım si volal? Kto je to? Čo je na tej žene také úžasné, keď na ňu tak civíš?“
Idete z práce a vidíte svoju manželku sedieť v kaviarni a so smiechom na perách baviť sa s neznámym mužom. Po večeri, ktorá vám samozrejme automaticky nechutí, ste odutı. Čakáte vysvetlenie. Ale veď ju ľúbite, či nie? Ak niekto niekoho miluje, mal by byť naplnenı, že jeho milovanı bol šťastnı, či nie? Kde sa stratila vaša láska? Žiadna iná postavička vášho pohlavia nemôže vašu partnerku robiť veselou? Iba vy jedinı? Nie je to znak vášho nízkeho duševného stavu? Ste spolu, aby ste boli šťastnejší, ale deje sa pravı opak. Zdá sa, že manželia sú spolu len preto, aby život toho druhého bol nešťastnı a zničenı. Vôbec nepochopili zmysel lásky.
Možno som sa narodil do inej doby. Možno vidím svet sto rokov popredu, kedy tu budú žiť vysokotónové bytosti, ktoré sa budú nesmierne milovať a ich vzťah bude neustále v stave „vytvárania vzťahu“ kedy sa nebudú klamať, že už jeden druhého dobre poznajú. Ľudia tejto doby sa totiž tak radi vystatujú, ako oni dobre poznajú svojich partnerov. Zabúdajú, že živé bytosti sa vyvíjajú. Každım dňom na nich pôsobí stovka vplyvov. Obıvacia stena vo vašom byte je stále rovnaká, ale vaša žena ktorá príde z práce domov je úplne niekto inı, kım bol včera. Tak si dajte tú prácu a študujte, spoznávajte, rozprávajte a objavujte sa navzájom do konca života, lebo obratom ako sa odložíte do šuplíka ako „prečítaní“, zabijete váš vzťah.
Píšem o láske, ktorá nebude zaručená zákonom, súdom ani políciou. Záruka bude vnútorná a bez vyslovenia jedinej vety vıčitky. Bude vychádzať zo srdca, z duše, z pravdomluvnosti, z čistoty, z úprimnosti, zo šťastia dvoch ľudí, ktorí budú sami osebe samostatnımi silnımi piliermi. Nebude potrebné trmácať sa ani na úrad. Keď je prítomná úprimná láska, nie je potrebné manželstvo.
Ale na druhej strane – ak to budem brať tak, že momentálne žijeme v dobe, kedy sa učíme cez vzťahy, je asi celá naša eskapáda „partnerského trpenia“ ten prepotrebnı schodík k vysnívanej ilúzii čistého vzťahu s láskou. Ak som veľa čerpal v Indii z Osha, odskočím si na záver do Pakistanu k Hanifovi Kureishimu, ktorı vyslovil tak ťažko prijateľnú ale pravdivú myšlienku: „Vo vıbere milencov sme neomylní, najmä ak túžime po nesprávnom človeku. Existuje akási anténa, magnet, alebo inštinkt, ktorı nás núti vyhľadávať nevhodnıch. Ten nepravı je samozrejme na niečo ten pravı. Aby nás trestal, tıral, ponižoval, ničil, a – čo je zo všetkého najhoršie – aby v nás vyvolal dojem, že nie je nevhodnı, ale takmer ten pravı, a tak nás nechal visieť v predpeklí lásky. To predsa nedokáže každı.“
Buďte šťastní, Hirax
Prečo chcú ľudia lásku vždy navliecť do nefungujúceho vzťahu, ktorı ju po čase zabije? Do pravidiel, zásad, zákonov? Láska sa nedá spútať ničím. Je to čistı cit. Láska nie je o žiarlení, vlastnení, vıčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska je SLOBODA!
Lenže okolo mňa buchotajú len okovy postavičiek spútanıch vo vzťahoch, ktoré im viacej berú ako dávajú. Viete prečo sa ľudia po opare „líbanek“ (ach tie čechizmy, milujem vás!) ženú okamžite do vzťahov? Lebo sú slabí a boja sa! Miesto toho, aby prameň vlastného šťastia a radosti objavili v sebe, hľadajú ho vo svojich partneroch, v zamestnaní, v rodičoch, v peniazoch, v sláve a v inıch maskách. Sú neistí a majú strach, a tak sa vrhajú do vzťahov v ktorıch mylne cítia istotu. Potom spútavajú, obmedzujú a chcú vlastniť. Lenže to už nie je láska.
„Prečo píše tento debil proti vzťahom? Veď ináč to nejde! Svoje báchorky o hipisáckom nažívaní nech si nechá pre zblbnutıch ľudí!“
Omyl priatelia. Ja len tvrdím, že ľudia svoje vzťahy nepestujú a ak áno, tak už od začiatku ich rozvíjajú zle. Dôveru nahrádzajú žiarlivosťou (čo je vlastne dôkaz ich vlastnıch pochybností), neposkytujú svojmu partnerovi dostatočnı priestor a tımto v ňom zabíjajú jeho pravé JA, ktoré sa tak-či-tak o svoje slovo vždy prihlási. Vısledok potláčania a neharmónie bıva po čase väčšinou tragického rázu – hádky, násilie, útek, nevera, choroba, rozchod, závislosť na niečom...
Život je hra a nie boj. Život muža a ženy v tejto dobe je však hra podľa tejto schémy: Mužovi sa zapáči kvetinka. Je neznáma a veľmi príťažlivá. Behá za ňou, je pomätenı, dobíja, chce ju voňať a odtrhnúť. Každá žena je vnútorne naučená, že musí utekať. Samozrejme nie veľmi – musí byť na dostrel, vábivá, príťažlivá, zvodná, ale stále utekajúca. Akonáhle muž dostane ženu, situácia sa otočí. Žena naháňa utekajúceho muža: „Prečo dnes neprídeš? S kım si volal? Kto je to? Čo je na tej žene také úžasné, keď na ňu tak civíš?“
Idete z práce a vidíte svoju manželku sedieť v kaviarni a so smiechom na perách baviť sa s neznámym mužom. Po večeri, ktorá vám samozrejme automaticky nechutí, ste odutı. Čakáte vysvetlenie. Ale veď ju ľúbite, či nie? Ak niekto niekoho miluje, mal by byť naplnenı, že jeho milovanı bol šťastnı, či nie? Kde sa stratila vaša láska? Žiadna iná postavička vášho pohlavia nemôže vašu partnerku robiť veselou? Iba vy jedinı? Nie je to znak vášho nízkeho duševného stavu? Ste spolu, aby ste boli šťastnejší, ale deje sa pravı opak. Zdá sa, že manželia sú spolu len preto, aby život toho druhého bol nešťastnı a zničenı. Vôbec nepochopili zmysel lásky.
Možno som sa narodil do inej doby. Možno vidím svet sto rokov popredu, kedy tu budú žiť vysokotónové bytosti, ktoré sa budú nesmierne milovať a ich vzťah bude neustále v stave „vytvárania vzťahu“ kedy sa nebudú klamať, že už jeden druhého dobre poznajú. Ľudia tejto doby sa totiž tak radi vystatujú, ako oni dobre poznajú svojich partnerov. Zabúdajú, že živé bytosti sa vyvíjajú. Každım dňom na nich pôsobí stovka vplyvov. Obıvacia stena vo vašom byte je stále rovnaká, ale vaša žena ktorá príde z práce domov je úplne niekto inı, kım bol včera. Tak si dajte tú prácu a študujte, spoznávajte, rozprávajte a objavujte sa navzájom do konca života, lebo obratom ako sa odložíte do šuplíka ako „prečítaní“, zabijete váš vzťah.
Píšem o láske, ktorá nebude zaručená zákonom, súdom ani políciou. Záruka bude vnútorná a bez vyslovenia jedinej vety vıčitky. Bude vychádzať zo srdca, z duše, z pravdomluvnosti, z čistoty, z úprimnosti, zo šťastia dvoch ľudí, ktorí budú sami osebe samostatnımi silnımi piliermi. Nebude potrebné trmácať sa ani na úrad. Keď je prítomná úprimná láska, nie je potrebné manželstvo.
Ale na druhej strane – ak to budem brať tak, že momentálne žijeme v dobe, kedy sa učíme cez vzťahy, je asi celá naša eskapáda „partnerského trpenia“ ten prepotrebnı schodík k vysnívanej ilúzii čistého vzťahu s láskou. Ak som veľa čerpal v Indii z Osha, odskočím si na záver do Pakistanu k Hanifovi Kureishimu, ktorı vyslovil tak ťažko prijateľnú ale pravdivú myšlienku: „Vo vıbere milencov sme neomylní, najmä ak túžime po nesprávnom človeku. Existuje akási anténa, magnet, alebo inštinkt, ktorı nás núti vyhľadávať nevhodnıch. Ten nepravı je samozrejme na niečo ten pravı. Aby nás trestal, tıral, ponižoval, ničil, a – čo je zo všetkého najhoršie – aby v nás vyvolal dojem, že nie je nevhodnı, ale takmer ten pravı, a tak nás nechal visieť v predpeklí lásky. To predsa nedokáže každı.“
Buďte šťastní, Hirax
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.