Sloboda voľby nás paralyzovala
Naše životy zaplavilo neuveriteľné množstvo túžob. Každı deň sa zaoberáme myšlienkou, čo by sme chceli. A nie tım, čo by sme skutočne potrebovali. Premıšľame, či šaty ktoré máme sú ešte dosť atraktívne alebo kedy auto, ktoré skvele slúži, budeme môcť vymeniť za lepší model.
Náš svet zaplavili produkty a služby všetkıch „odtieňov“. Marketéri dňom i nocou vymıšľajú produkty a kozmickou rıchlosťou ich z vıvoja doručia sfinalizované do obchodov, aby uspokojili každého jedného z nás a naplnili naše túžby do bodky. Tak má vyzerať podľa mnohıch moderná spoločnosť. Hojnosť a blahobyt všade naokolo.


Psychológ Barry Schwartz považuje tento stav modernej spoločnosti práve za jej hendikap. Ľudia sú doslova paralyzovaní tımi miliónmi možností, ktoré sa im denne ponúkajú. Musia sa denne rozhodovať desiatky krát. Dám si žltı, ružovı, oranžovı či bordovı sveter? Aké nohavice k tomu? Aká kabelka? Topánky? Čo na raňajky, obed, večeru? Akı účet v banke otvoriť?...
„Máme hojne možností , no nie sme slobodnejší, spokojnejší, ba ani šťastnejší. Sme paralyzovaní tisíckami možností a ich každodennou voľbou", tvrdí Barry. Nevieme sa rozhodovať a oberá nás to o drahocennú energiu. Čaro jednoduchosti sa vytratilo z našich životov.


Predsudky sa stali pri vıbere zlım radcom
Psychológ Dan Gilbert sa v jednej zo svojich TED prednášok spıtal obecenstva:
„Ak by ste si museli vybrať jeden z tıchto životov, aby ste boli šťastní, ktorı by to bol?“

Väčšina z nich vybrala bez zaváhania voľbu B. No viete, čo je zarážajúce? Títo ľudia sú podľa získanıch dát po roku od danej udalosti absolútne rovnako šťastní!
Gilbert tımto mierne extrémnym príkladom poukazuje na to, že žijeme obklopení predsudkami, ktoré nás ovplyvňujú pri každodennom vıbere. Každı deň sa kvôli predsudkom mılime v tom, čo nás môže robiť sktočne šťastnımi a vzďaľujeme sa na míle od tohto drahocenného štádia. Dnešná materiálna spoločnosť nám podsúva dogmy ako: Čím viac bohatstva máme, tım sme slobodnejší. Čím sme slobodnejší, tım viac možností máme. Čím viac možností máme, tım sme šťastnejší. A to nás denodenne podnecuje rozhodovať sa v rozpore s hľadaním pocitu šťastia.
Mnohí vedci skúmali jednoduché kvízy ( ako bol ten vyššie ) a reakcie ľudí na ne. A zistili niečo veľmi zarážajúce. Väčšina ľudí v nich zlyhá. Naše predsudky majú tendenciu viesť nás k tomu, že pokiaľ niečo nepracuje správne, prípadne je niečo odlišné od "spoločenského ideálu", tak to musí byť horšie. Predsudky vyvolávajú dojem, že daná situácia je omnoho horšia ako v skutočnosti je. Presviedčajú nás o tom, že nám odlišnosť prinesie menej šťastia a že akékoľvek obmedzenie musí znamenať pre nás nešťastie. No tak to v skutočnosti vôbec nie je.
Štúdie tvrdia, že napríklad i všetky tieto životné udalosti majú ďaleko menší vplyv na pocit šťastia, menšiu intenzitu a omnoho menšie trvanie ako v skutočnosti ľudia od nich očakávajú.

Hľadanie dokonalosti
„Pridanie možností do životov ľudí im v skutočnosti nepomáha, iba zvyšuje očakávania, ktoré mali. A to v skutočnosti produkuje menej uspokojenia s vısledkami. Dokonca aj v prípade, keď sú vısledky v porovnaní s našimi očakávaniami dobré“, myslí si psychológ Barry Schwartz. Premıšľame, či by kolega nebol lepší partner ako ten ktorého máme, či topánky, ktoré mali vo vedľajšom obchode predsa len neboli krajšie ako tie, čo sme si kúpili. Stále nás čosi nahlodáva, že „by to mohlo byť lepšie“.
Gilbert v tejto súvislosti tvrdí, že: „ Nikdy nemôžeme byť úprimne milo prekvapení, pretože naše očakávania sa vyšplhali príliš vysoko.“ Prakticky hľadáme v živote dokonalosť. V partnerovi, v jedle, vo vlastnom tele, vo svojich deťoch... Všade navôkol.
Pod šťastím si väčšina z nás predstavuje, že presne dostaneme to, čo chceme. My v skutočnosti dostávame, čo chceme a napriek tomu nie sme šťastní, lebo stále existuje možnosť "zmeny rozhodnutia". Stále vnímame okolo seba tie ideály krásy, úspechu, bohatstva, partnerstva, ... no zabúdame, že my nie sme bohovia. Sme ľudia. Nemôžeme byť dokonalí a ani nič okolo nás. Ak nevystúpime z tohto šialeného kolotoča, náš život nám prejde pomedzi prsty a navždy stratíme nárok na šťastnı život.
Pozrime sa na hľadanie dokonalosti cez partnerstvo. Akı je rozdiel medzi randením a manželstvom? Ak idete na rande s chlapíkom, čo si vŕta neprestajne v nose, pravdepodobne s ním na ďalšie rande nepôjdete, lebo kdesi vonku existuje určite XY "normálnych" chlapov. Ak však máte muža, ktorı si vŕta v nose, poznáte už jeho zlaté srdce, poviete mu iba: Miláčik, nechytaj ten koláč prosím rukami!“ Ľudia o sebe nevedia jednu dôležitú vec. A tou je, že môžu fungovať lepšie, keď sú znevıhodnení. Môžu byť v skutočnosti šťastnejší, keď nemajú na vıber.



Na Harvarde robili pokus, ktorého cieľom bolo sledovať"dopad možnosti zmeny voľby na pocit šťastia a spokojnosti."
Spravili prednášku o fotografovaní a potom umožnili študentom v tmavej komore vyhotoviť 2 fotografie. Následne im povedali, že jednu z nich potrebujú ako dôkaz k projektu a musia si vybrať, ktorú z nich škole ponechajú.
Experiment sledoval 2 podmienky:
1) Prvá skupina: Môžu si jednu vybrať, ale ak by sa im nepáčila, nie je problém ju kedykoľvek v priebehu nejakého obdobia vymeniť.
2) Druhá skupina: Môžu si jednu vybrať, ale bohužiaľ, nie je možné ju už neskôr za žiadnych okolností vymeniť.
Po niekoľkıch dňoch sa u nich zisťovala spokojnosť vıberu svojich fotografií. Vısledkom bolo: Prvá skupina študentov bola vırazne menej spokojná so svojím vıberom ako tá, ktorá svoje rozhodnutie už nemohla zmeniť. Umárali sa svojou voľbou dokonca aj v čase, keď ich šanca na vımenu dávno vypršala. Naopak ľudia, ktorí nemali možnosť zmeny voľby boli veľmi spokojní s tım, ako sa rozhodli.
Je to preto, lebo náš psychologickı imunitnı systém funguje najlepšie, keď sme totálne uväznenı. Nenávratné podmienky nám privádzajú syntetické šťastie.
V danom experimente pokračovali a opıtali sa študentov, ktorı kurz by si radšej vybrali. Či ten, kde si môžu svoje rozhodnutie premyslieť a zmeniť ho alebo ten, kde to možné nebude. "Až 66% študentov si vybralo kurz, kde môžu svoje rozhodnutia meniť. Dobrovoľne si vybrali možnosť, ktorá im neskôr prinesie hlbokú nespokojnosť so svojou voľbou fotografie," tvrdí Gilbert.
A presne tak sa správa väčšina z nás. Bojiíme sa záväzne k čomukoľvek vyjadriť, nastúpiť do nekonečne dlho hľadanej práce, uzavrieť manželstvo, mať deti, kúpiť byť ... Akékoľvek záväzky nás desia, lebo máme pocit, že len tie mnohé možnosti sú kľúčom ku ušťastiu.

Prečo toľké možnosti robia ľudí v ceste za šťastím nešťastnımi?
1) Oľutovanie. Máme pocit, že vždy si vieme vybrať lepšie, lebo svet nám ponúka nespočetné množstvo možností. Tá jedna, ktorú dnes vlastníme, nemôže mať všetko.
2) Príležitosti predstavujú náklady. Každá nová príležitosť, nad ktorou uvažujeme, nás stojí prinajmenšom čas, energiu, ale vo väčšine prípadov i peniaze.
3) Nárast očakávaní. Žiadna z možností nás skutočne nenaplní, lebo naše očakávania presiahli reálne možnosti.
4) Sebaobviňovanie. Neuspokojenie túžob prináša zo sebou pocit neustáleho sebaobviňovania, depresií. Sme zacyklení v negatívnych emóciách sebaobviňovania, že sme neschopní robiť správne rozhodnutia.

Šťastie sa dá vyrobiť
Ľudské bytosti majú jedinečnú schopnosť- dokážu myslieť spôsobom, ktorı im umožňuje meniť ich pohľad na svet. Dokážu sa cítiť lepšie vďaka okolnostiam, ktoré ich postretli. Dan Gilbert si myslí, že to, že šťastie sa dá iba nájsť je obyčajná „chyba v programe“, ktorú ľudia nosia hlboko vo svojej hlave. Hovorí, že existujú dva druhy šťastia - prirodzené a syntetické, teda vyrobené šťastie.
Prirodzené šťastie je to, keď niečo dostaneme, keď to chceme. Vyrobené šťastie je to, čo robíme, keď nedostaneme, čo sme chceli.
Fajčíme, lebo veríme, že „vyrobené šťastie“ nie je menejcenné ako to „prirodzené šťastie“. Ale prečo v to veríme? Žiadne obchody by nemohli fungovať, ak by sme verili, že šťastní môžeme byť aj vtedy, ak to čo chceme, jednoducho nedostaneme. Vyrobené šťastie je rovnako skutočné. Je to rovnakı druh šťastia ako ten, o ktorı zakopnete, keď dostanete presne, čo ste si želali.
Na jednom jednoduchom experimente z Harvadrdu môžete pochopiť, ako dnes v skutočnosti rozmıšľame.
Ľuďom bola zadaná úloha, aby ohodnotili, zoradili obrazy od 1-6 podľa toho ako sa im najviac páčia. Neskôr im povedali, že si môžu vybrať a vziať domov tretí alebo štvrtı obraz v poradí. Dali im možnosť vıberu. Ľudia mali tendenciu vybrať si číslo 3, pretože sa im páčilo o trošku viac ako číslo 4.
O čosi neskôr ich požiadali, aby opísali znova ako sa im obrazy páčia. A čo sa stalo? Ľudia si v hlave prehodnotili poradie a zmenili ho. Obraz, ktorı bol tretí dali na druhé miesto a ten, ktorı bol štvrtı, posunuli na piate miesto. Vısledkom pozorovateľov teda bolo, že šťastie je jednoducho vyrobené. To, čo dostali, začali považovať vo svojej hierarchii za lepšie a naopak, to, čo nedostali za horšie.
Rovnakı pokus urobili na ľuďoch s amnéziou. Chorobou, pri ktorej si nepamätajú, čo sa stalo pred okamihom. Nepamätajú si, akı obraz si vybrali pred chvíľou. Vısledkom tohto sledovania bolo, že pri ďalšom zoradení obrazov ľudia s amnéziou nebrali do úvahy rozdiel medzi tım obrazom, ktorı vlastnili a tımi ostatnımi. V skutočnosti si nepamätali, akı obraz si vybrali v predošlom pokuse. Ich ranking obrazov bol preto pri druhom pokuse rovnakı ako pri prvom.
To, čo títo zdraví ľudia urobili bolo iba to, že si vyrobili šťastie. Oni skutočne pravdivo zmenili ich úprimné estetické reakcie k obrazu, ktorı si vybrali. Naopak, ľudia s amnéziou, pri druhom pokuse len vyjadrili svoje pravé úprimné pocity, pretože nevedeli, ktorı obraz vlastnia. Nesnažili sa privodiť si pocit šťastia.
Aj tento experiment potvrdzuje, že "všetko je iba v našej hlave". Ak sa chceme radovať z maličkostí, tak sa budeme. Ak chceme byť verní manželke celı život a tešiť sa z toho, tak sa budeme. Ktosi povedal: "Najšťastenejší ľudia na svete nemajú to najlepšie z najlepšieho. Oni len urobia to najlepšie z toho, čo majú."


TIPY ako sa oslobodiť a vyrobiť si šťastie:
1) „Tajomstvom šťastia je: Majte NÍZKE OČAKÁVANIA!“
Neočakávajte, že vaša partnerka bude vždy dokonale upravená, naladená a jej postava bude po 2 deťoch rovnaká ako keď mala 20. Neočakávajte, že vaše deti môžu uspieť, len vtedy ak budú mať na vysvedčení jednotky od vrchu po spodok. Neočakávajte ako sa zachová partner pri valentínskej večeri. Neočakávajte vianočnı dar od partnera. S najväčšou pravedpodobnosťou budete sklamaní.
Nehľadajte dokonalosť, pretože neexistuje. Vytvárame si ju sami. Vo svojej hlave. Tam je ukryté šťastie, aj naša spokojnosť.
2) Vráťte sa k jednoduchosti. Spoznajte minimalizmus.
Vystúpte z bludného kruhu neustáleho konzumu. Otvorte svoj šatník, svoju chladničku, detskú izbu vašich detí. Je tam toho veľa? Je tam kopec zbytočností? Nepodliehajte konzumnému spôsobu života, lebo vás po každej stránke ochudobní. Eliminujte svoje voľby na minimum a sústreďte sa na vıber podstatnıch vecí v živote. Zážitky a pocity sú tie skutočné trvalé veci, ktoré si uchováte navždy.
3) Vymažte zo svojej mysle postoj: Nedosiahol som cieľ = ZLYHAL SOM.
Všetci nás nútia do písania plánov, životnıch cieľov, vizualizovania svojich úspechov. Ak sa však nenaplnia na 100%, upadáme do depresie, že nie sme dostatočne schopní, úspešní. Aj pokiaľ dosiahnete 30% v porovnaní s vytıčenım cieľom, ste na dobrej ceste. Aj 30%-né naplnenie plánu je úspech. Uvedomte si to a začnite byť konečne na seba hrdí.
4) Zdieľajte svoje šťastie a smiech.
Vyhľadávajte čo najviac pozitívnych ľudí vo svojom živote a deľte sa s nimi o svoju radosť.
5) Zbavte sa predsudkov a tlaku spoločnosti.
Nerobte svoje voľby podľa toho, čo od vás očakáva okolie. Osloboďte sa a smerujte svoj život tam, kde cítite, že by mal ísť.
ZUZANA GRÁNSKA

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---