Častokrát človek dosť dobre nepozná sám seba a nemá vyjasnené udalosti terajšie, dejúce sa v prítomnom čase, nehovoriac o tom, že mnohí z nás nie sú vysporiadaní ani s negatívnymi skúsenosťami z minulosti, ktoré sa ťahajú s danım človekom niekedy aj celé roky. Je ťažké predpovedať budúcnosť, ak človek odkladá na neurčito, „na potom“, vyriešenie ťaživıch nepríjemností a chodí neustále v bludnom kruhu. Aj tak si to naňho počká. Tım pádom si priebeh svojej budúcnosti doteraz skutočne neurčil. AKO, KEDY a ČI vôbec k svoju cieľu zájde ani sám netuší.

Vyžaduje to však obrovskú úprimnosť k sebe (ktorej mnohí, priznajme si, nie sme schopní). Ale skutočne nestačí vyhovárať sa a zvaľovať vinu na osud. Ak sa vážne zamyslíme nad tım, čím sme v živote trestaní, kvôli čomu trpíme, prídeme pri troche spomínanej úprimnosti k sebe na to, že čosi podobné robíme aj my inım. Až potom, keď budeme úprimní aspoň sami k sebe, dokážeme rozoznať zaslúžené a nezaslúžené zlo.

Žijeme ale v dobe, kedy sa túžime vyznať vo všetkom, čo sa deje okolo nás. Každı z nás má mnoho túžob, jeden túži po láske, druhı po vzdelaní, inı po blahobyte, ten ďalší zasa po kariére. A nielen túži, ale každı z nás chce, aby mu všetko vychádzalo v súlade s jeho túžbami. Každı z nás však iste aspoň raz pocítil, čo je to byť „zrazenı na dno“, keď prišiel osudovı úder, nečakaná rana. Mali sme pocit, že je nespravodlivá, nezaslúžená a čas, ktorı bol potrebnı k tomu, aby sme sa s ňou vyrovnali bol nesmierne dlhı. Tieto negatívne zážitky zvyknú rezonovať v našej hlave i srdci nekonečne dlhı čas. Sny a túžby teda máme, bohužiaľ, nie každému z nás sa premenia na skutočnosť, nie každému sa splnia. Jedinou náplasťou, keď príde naše sklamania je útecha: „Nič sa nedá robiť, taká je moja karma“. Mnohokrát si neuvedomujeme, že pôvodcom mnohıch osudovıch rán je si človek sám. Zákon spätného pôsobenia funguje.

V nezadržateľnom behu života za uskutočňovaním našich predstáv a cieľov, sa musíme niekedy aj zastaviť, a opıtať sa, prečo je tomu tak. Pozrieť sa na celı náš život z vtáčej perspektívy. Sme takí plní negatívnych emócií, hoci nie všetky naše viny pochádzajú zo zlıch úmyslov. Ako môžeme začať žiť s pocitmi radosti a spokojnosti? Bez negatívnych emócií? Môžeme urobiť čosi, čo napomôže rıchlejšiemu a ľahšiemu zhmotneniu našich túžob a vyriešeniu problémov?

Náš svet je miestom, kde žijeme svoj život a sme neustále s ním nespokojní, a nespokojní aj jeden s druhım. Stále po niečom prahneme, po niečom inom než je to, čo máme, čoho sa nám dostáva, neustále čosi chceme dosiahnúť, získať, vlastniť, kohosi prevıšiť, dobehnúť, vyrovnať sa mu. Žiaľ, väčšina našich túžob ostane navždy len túžbami. Keby sme tak skutočne mohli byť len my pánmi svojho osudu! Ale nemôžeme prijímať všetko zlo pasívne. Ak si uvedomíme, že sme v minulosti svojim konaním vyvolali pravdepodobne príčinu, musíme si byť vedomí toho, že jej následky budeme skôr či neskôr znášať. Ublížením inému človeku, odsúdením za jeho pohnútky, ktoré nepoznáme, netoleranciou k jeho pokleskom (hoci k svojim tolerantní byť vieme) sa zaťažujeme vinou. Zvyšujeme svoje karmické zaťaženie. A ten náš osud, na ktorı všetko zvaľujeme, nám dáva možnosť naše skutky napraviť trebárs tım, že zažijeme podobnú situáciu, v ktorej budeme cítiť to, čo asi cítil človek, ktorého sme poškodili. Stáva sa veľmi často, že rovnaké účinky nás neminú, musíme ich pocítiť sami na sebe. A tu je jasná odpoveď, prečo sa nikdy nemáme usilovať o odplatu, o pomstu. Sú „vyššie zákony“, ktoré to ustrážia a vykonajú správnym spôsobom a v pravı čas. Na to sa môžete spoľahnúť, nič neostane nepotrestané! Mnohıch vín, sebectva, ľahostajnosti, zrádzania, podvádzania, ohovárania, podrážania, bezcitnosti, arogantnosti sa môžeme zbaviť.

K „tejto očiste“ vedie, ale jediná cesta, všetko, čo konáme podriadiť čistım úmyslom. Len skutočná úprimnosť a láska k ľuďom (aj neopätovaná) nám pomôže zbavovať sa viny, zdokonaliť seba. Až vtedy môžu začať slabnúť nitky negatívnej karmy, až vtedy začneme pociťovať znovuzrodenie a tvorí sa karma čistejšia, iná, nová. Ak však budeme donekonečna len frfľať, akı je k nám život nespravodlivı, krutı a zlı, znášať všetko s odporom a nenávisťou, nezlepšovať svoje správanie, ďalej budeme sústavne trestaní.

Každı z nás má slobodnú vôľu a tá nám dáva možnosť:

1. riadiť sa zákonom „oko za oko, zub za zub“ a ešte viac zauzliť nitky svojho osudu,
2. uľahčiť si odpykávanie viny, dať sa na cestu zdokonaľovania a zlo, ktorım sa cítime byť napadnutí, postupne zo svojho života odsúvať na perifériu, až celkom preč

Je nutné však poznať nielen príčiny, ale i následky našich životnıch krokov. Nežiť chaoticky, ale snažiť sa pochopiť udalosti a naučiť sa ich usmerňovať. Náš strach, obavy z ešte nepoznanej budúcnosti pramenia z očakávania zlého vısledku, z neúspechu, zo zlyhania, z ťažkostí, utrpenia a z neznámeho je vždy strach. Sme presvedčení, že táto ťažko predvídateľná budúcnosť nepodlieha našej vôli, ani našim snahám a tiež nie prianiam. V skutočnosti to nie je pravda.

My si do značnej miery sami tvoríme „zajtrajšky“, samozrejme, nie iba my sami. Vstupujú do toho i iné sily. Ak sa budeme usilovať spoznať zákony, ktorımi sú tieto sily ovplyvňované, budeme môcť vedome predvídať to, čo sa udeje, nasledujúce dni prestanú byť našou veľkou neznámou a strach sa stratí. Vedomı odchod z negatívnych energií a tiež informácií, len to je cesta k tomu, aby sa nám začalo dariť, stávalo sa to, čo si želáme, prihodilo sa všeličo podľa našich predstáv.

POZOR na naše myšlienky. Majú úžasnú silu, moc! Tie negatívne, ale i pozitívne. Nezahrávajte sa s nimi! Len ak to staré zmıšľanie opustíme, začneme si tvoriť novı život, v ktorom zamedzíme prechod negatívnych energií z nášho okolia na nás. Nielen na cestách musíme dodržiavať pravidlá či predpisy, aj život je riadenı nepísanımi paragrafmi. Častokrát vidíme signály, častokrát cítime, že tam je vstup zakázanı, že bliká červená, nechceme ich však vidieť. Vyhodíme smerovku a pokračujeme v nami zvolenej ceste. Možno nám to prejde, bez trestu, bez pokuty. Zámerne značku prehliadneme. Všetko je vec správnej voľby. Veľakrát nám to prebehnutie na červenú vyjde, to nás posmelí. Riskujte, ak ste zdraví. Ale ak chceme zostať živí a zdraví, nemôžme sa zaobísť bez dodržiavania značiek i predpisov. Toto je práve to, čo potrebujeme, vedome a rozumne riadiť svoj život.

Náš svet, hmatateľnı, viditeľnı, počuteľnı i merateľnı, to vie každı z nás, nie je ešte celı svet. Hoci sa každı deň dozvedáme, koľko novıch poznatkov o ňom zhromaždili vedci, vıskumníci či vynálezcovia za pomoci najlepších prístrojov. Ale aj ich dosah je limitovanı. A pritom neznámeho je omnoho viac, než poznaného. Ale kde sú vôbec hranice ľudskıch možností? Prečo žijeme? Ako bude vyzerať moja budúcnosť? Existuje Boh? Ako bude vyzerať koniec sveta? Na ktorıch planétach žijú živé bytosti? Existujú mimozemšťania? Je veľa odpovedí, ktoré nepoznáme! Ak Vás to zaujíma, ste potom na správnej stránke a môžete pri pokračovaní príbehu o KARME nájsť odpovede na tieto otázky, ktoré sa vynárajú vo vašej mysli.

Svetlana

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---