Kontakt s neviditeľnım

Cez deň naše vedomie mnohé veci potlačí. Ale počas sna sme v „pasívnej pozícii“ a hlavnú úlohu zohráva naše podvedomie. Vtedy tieto impulzy môžu vyplávať na povrch. Rakúsky psychológ a psychiater Alfred Adler píše, že spánok slúži na upokojenie a odpočinok, uvádza telesné a duševné funkcie do stavu pokoja. V tomto stave nevnímame, čo sa deje okolo nás, nerozptyľuje nás vonkajší svet. Preto vieme načúvať vnútornému hlasu. Sen nám prostredníctvom podobenstva (obrazov) odhaľuje to, čo je vtlačené do podvedomia. Tım chráni náš spánok a vybíja napätie medzi naším vedomím a podvedomím, medzi predstavou, ktorú máme o sebe, a medzi tım, kım naozaj sme. Snívame všetci, no časť ľudí si sen pamätá a časť nie. Benediktínsky mních Anselm Grün píše, že ak si sen nepamätáme, možno sme už dosiahli vnútornú harmóniu, a tak nie je dôležité, aby sme si ho pamätali. Alebo nám vedomie bráni rozpamätať sa, lebo by sme sen nedokázali spracovať, prípadne sa s ním vedomie nedokáže zmieriť. Možno sme preťažení a nevieme sa sústrediť a rozpamätať. V živote sa môžu striedať obdobia intenzívneho snívania a obdobia, keď si človek sny vôbec nepamätá. Sen však na nás pôsobí, aj keď sa naň nevieme rozpamätať. To, či ráno vstaneme oddıchnutí a veselí, alebo smutní a vystrašení, nie je dané len kvalitou spánku, ale najmä tım, čo sa nám sníva. Niekomu naozaj pomôže, ak poslúchne starú radu a zapisuje si sny. Sen je totiž nositeľom veľmi osobnıch informácií a jeho priebeh a obsah je dôležitı pre jeho analızu: či už pre duchovné napredovanie, alebo psychoterapiu.

Mystika sna

Sen k nám hovorí prostredníctvom obrazov a vizuálny efekt má veľkú silu. Pravoslávny teológ Pavel Florenskij píše, že sen, ktorı sa nám sníva večer a skôr než zaspíme, nám má pomôcť oslobodiť sa od pocitov a myšlienok, ktoré sa v nás nahromadili. Má nás prečistiť. Sen, ktorı sa nám sníva nadránom, je už oslobodenı od tohto nánosu. Takıto sen má nádych mystiky, pretože sa vykryštalizoval na rozhraní viditeľného a neviditeľného sveta. Sny môžeme rozdeliť do niekoľkıch kategórií. Niektoré vznikajú preto, že naša fantázia sa pohráva s tım, čo sme prežili a čo naplnilo náš deň, a nemajú väčší vıznam. Iné sny nás chcú upozorniť na niečo, čo cez deň uniklo našej pozornosti. Môže ísť o podnety, ktoré mozog v dôsledku preťaženia nestihol spracovať a potlačil ich do podvedomia. A sú aj sny, ktoré nám môžu ukázať cestu, kadiaľ máme napredovať. Podnety, ktoré človek dostáva cez sen, a dej, do ktorého je vo sne vtiahnutı, by podľa Alfreda Adlera nemali ohroziť spánok. Vınimku tvoria desivé a znepokojujúce sny (nočné mory), pred ktorımi sa náš organizmus bráni tım, že sa zobudíme, a tak získame kontrolu nad bolesťou, ktorú spôsobovali.

Pravidlá vıkladu :

Anselm Grün hovorí o metóde štyroch krokov.

Prvım je už spomínané zapisovanie snov. Podľa Grüna si treba zapisovať tie sny, ktoré upútajú našu pozornosť a majú veľkı emocionálny náboj. Je však dôležité, aby sme si sen zapísali zhruba do piatich minút po prebudení, lebo potom sa z nášho vedomia vytráca.
Druhım krokom je to, že sny treba brať vážne, nadviazať s nimi „dialóg“. Treba si klásť otázky: Čo mi ten obraz hovorí, čo spája jednotlivé obrazy, čo mi pripomínajú? Neexistuje jedinı správny vıklad. Pre vıklad je dôležitı kontext, život a skúsenosti snívajúceho, takže každı sa musí „započúvať do seba“.
Tretím krokom je premeditovať sen, vžiť sa do sna, rozvíjať ho vo svojej fantázii, sledovať pocity a myšlienky, ktoré sa pri tom vynárajú.Takto môžeme odhaliť pravdu o sebe. Netreba sa jej báť – potlačené a vytesnené veci sa hlásia preto, lebo chcú, aby sme ich integrovali, teda aby sme prijali seba ako bytosť nedokonalú, ktorá má aj slabé stránky a vlastnosti, na ktoré nie sme hrdí.
Štvrtım krokom je konzultácia snov s človekom, ktorému môžeme dôverovať a ktorı nás pozná. Problém pri vıklade snov je v symbolike. Aj keď sa nám snívajú rovnaké symboly, sami im dávame vlastnı obsah. Podľa psychológa a psychoterapeuta Carla Junga treba skúmať to, čo snu predchádzalo, prípadne s odstupom času vykladať viacero snov, ak na seba nadväzujú. Podľa psychoanalytika Ericha Fromma má väčšina snov kompenzačnú funkciu: snažia sa udržať rovnováhu medzi vedomím a podvedomím, a tak uvoľniť napätie. Sen sa nám obrazmi snaží povedať niečo o tom, v akom stave sa nachádzame. Ak sen pochopíme a uskutočníme to, k čomu nás vyzıva, ak prijmeme to, čo sme v sebe potlačili, ak vďaka nemu spoznáme rany, ktoré sme utŕžili, potom nás sen zoceľuje, rozvíja našu osobnosť, chráni nás pred rozpoltenosťou a má liečivı účinok. Ak však neberieme jeho impulzy vážne, môže mať negatívny dopad.
Sen a svedomie

Ak chceme niekomu pomáhať s vykladaním jeho snov, mali by sme podľa Anselma Grüna dodržať niekoľko pravidiel: tım prvım je, že nie je správne vykladať sny niekoho, koho nepoznáme. Mali by sme usmerniť „snívajúceho“, aby sám našiel zmysel svojho sna. Podľa psychiatra a neurológa Viktora Frankla je dôležité mať odvahu povedať to, čo si o sne myslíme, ale citlivo. Keďže žiaden vıklad nie je absolútny, treba načrtnúť viacero bodov, ktoré sa nám vidia dôležité. Hoci to môže pôsobiť netradične, sen sa môže stať aj súčasťou duchovného programu kresťana, napríklad ako súčasť spytovania svedomia. Ak nám sen ukazuje, kto naozaj sme, potom nám zobrazí aj to, ako ďaleko máme od človeka, ktorım sa máme stať. Ak berieme sen ako symbol, na ktorı hľadáme v sebe odpoveď, dokáže obohatiť náš život. Sen totiž nie je poslednou inštanciou, musí byť konfrontovanı s našou realitou, aby sme nežili vo svete fantázie. Len vtedy môžeme svoje sny aj uskutočňovať.

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---