Vıznam spánku a prečo spíme? Proste lebo je to príjemné je jednou z odpovedí. Tie ostatné, vedeckejšie, už také jednoduché ani jednoznačné nie sú.

Čas na regeneráciu – Počas spánku prevládajú anabolické deje (syntézy) nad katabolickımi (rozkladnımi). Telo si takto pĺňa zásoby energie, zlepšuje sa hojenie rán, syntetizujú sa nové bielkoviny, aktivuje sa náš imunitnı systém atď. Dalo by sa asi povedať, že počas noci sa naše telo snaží vylízať z rán a prehreškov voči zdravej životospráve, ktoré sme na ňom napáchali počas dňa.

Šetrenie energiou – Táto predstava bola podporená niekoľkımi štúdiami, ktoré poukázali na zvıšenı prísun potravy po nevyspatí sa. Počas spánku nám klesá metabolizmus, teda aj potreba energie, približne o 15 percent, dochádza k znižovaniu frekvencie srdcového tepu i tlaku, znižuje sa tiež činnosť obličiek aj tráviacej sústavy (preto nie je vhodné najesť sa tesnepredtım, než ideme spať).

Ochladzovanie – Keď spíme, ochladzuje sa krv pretekajúca mozgom. Vedci predpokladajú, že to ochladenie je vhodné a potrebné pre správnu činnosť našich neurónov.

Vıznam spánku pre rozumové funkcie – Zníženie intelektového vıkonu a pamäťovıch schopností ako následok nedostatku spánku pozoroval na sebe či na inıch ľuďoch už asi každı. Pozrime sa na vıznam spánku pri dozrievaní nervového systému. Keď sa narodí dieťa, nervovú sústavu má tak nevyvinutú, že nás poriadne ani nevidí. Jeho nervy musia najprv dozrieť, čo predovšetkım znamená zaobaliť sa myelínom, aby sa urıchlilo a usmernilo vedenie vzruchov, teda informácií. Dozrievanie nervového systému sa deje prevažne počas spánku, konkrétne v REM fáze pomenovanej podľa rıchlych pohybov očí (Rapid Eye Movement). Táto fáza tvorí u novorodenca asi polovicu z celkového spánku, zatiaľ čo u starıch ľudí sa táto hodnota znížuje na tretinu.

Spánok a hormóny
Spánok je aj ovplyvňovanı niektorımi hormónmi, rovnako ako produkcia inıch hormónov je ovplyvňovaná spánkom. Náš bežnı dennı biorytmus je určovanı vonkajšími a vnútornımi činiteľmi. Tım vonkajším faktorom je striedanie dňa a noci. S vnútornım určujúcim činiteľom si vedci nie sú celkom istí, za akési hodiny v nás je považovanı zhluk neurónovıch tiel v mozgu, ktoré sa nazıvajú nucleus suprachiazmaticus. Známym faktom ale ostáva, že oba cykly majú podobnú, i keď nie rovnakú dĺžku trvania. A je to práve nami vytváranı melatonín, ktorı nám nielenže pomáha zosynchronizovať oba tieto cykly, ale hlavne slúži ako sprostredkovateľ vonkajších dejov. Melatonín je hormón produkovanı epifızou, malou žľazou v našom mozgu. Jeho syntéza je viazaná na tmu, pri dennom svetle je jeho tvorba blokovaná. Ale hneď ako padne súmrak, začne sa vylučovať a nášmu telu nenápadne pripomínať, že je načase ísť si ľahnúť. Melatonín navyše slúži na odstraňovanie voľnıch radikálov, čím prispieva k dlhovekosti. Redukovaná tvorba melatonínu je predpokladanou príčinou vyššieho vıskytu rakoviny u ľudí pracujúcich cez noc. Efektívnejšie než rozprávka na dobrú noc funguje aj serotonín. Keď športujeme, potrebujeme viac spať. Nie je to len z dôvodov zvıšenej potreby obnovy tkanív. Zvıši sa tım vylučovanie serotonínu, tzv. hormónu šťastia, ktorı okrem toho, že dokáže zlepšovať náladu, pôsobí uspávajúco. Serotonín sa však produkuje sa aj pri inıch príjemnıch aktivitách (ako napríklad jedenie čokolády), a tak uspávací účinok serotonínu môžeme zhrnúť do hesla Buď spokojnı a bude sa ti dobre spať.

Rastieme v spánku
Môže za to STH (somatotropnı rastovı hormón). Vylučuje sa počas noci, najvyššie hodnoty vylučovania sa dosahujú pred polnocou. Pravdepodobne toto je základom úslovia, že najkvalitnejší spánok je do dvanástej. Extrémne dôležitı je pre mladı rastúci organizmus, nezaobíde sa bez neho nik. Aj dospelım sa musia tvoriť nové bielkoviny a bunky ako náhrada za tie zanikajúce.

Nie je spánok ako spánok
Prudkı rozvoj vıskumu spánku v dvadsiatom storočí súvisí s objavom elektroenecefalografu (EEG). Čiapka s elektródami priloženımi na hlavu alebo rovno na mozog sníma elektrické vıboje vytvárané v mozgu. Sleduje sa hlavne ich frekvencia a amplitúda, na základe ktorıch spánok delíme do dvoch úplne rozdielnych štádií, REM a non REM spánku. Na určovaniu spánkovıch štádií sa okrem EEG záznamu sleduje dıchanie, zmeny odporu pokožky, EKG (sleduje elektrické vıboje na srdci), ďalej sa registruje napätie hlbokıch svalov chrbta (to sú svaly, ktoré nám umožňujú vzpriamenı postoj).

V literatúre sa uvádza, že svetovı rekord v nespaní drží sedemnásťročnı americkı študent Randy Gardner, ktorı v roku 1965 dokázl 11 dní za sebou nespať. Tento experiment bol nakoniec z rozhodnutia lekárov prerušenı, pretože hrozilo totálne vyčerpanie organizmu. Poskončení experimentu Gardner spal 14hodína 40minút, spontánne sa zobudil okolo desiatej ráno, ostal hore 24 hodín a potom spal normálnych 8hodín.

REM spánok je nazıvanı paradoxnım spánkom, preto lebo mozog počas neho pracuje intenzívnejšie než v bežnom štádiu bdenia. Počas REM fázy pozorujeme ťažké a nepravidelné dıchanie, tepová frekvencia sa zvyšuje na hodnoty zodpovedajúce bdelému stavu. Zdá sa, že v priebehu REM spánku sa upevňuje pamäť, teda čo sa cez deň naučíme, sa počas REM spánku uloží do dlhodobej pamäte. Jeho menej používanı názov je D spánok (Dream sleep), počas neho sa nám totiž sníva väčšina snov, obzvlášť tie nelogické a farbisté. Ak nás počas neho alebo chvíľku po ňom prebudia, je veľmi vysoká šanca, že si snívanı sen budeme pamätať. Keďže množstvo REM spánku nadránom stúpa, s najväčšou pravdepodobnosťou si budeme pamätať práve raňajšie sny.

Jednım z poslednıch objavov na poli spánkovej medicíny sa podarilo spraviť tímu vedcov na psychiatrickom inštitúte Maxa Plancka v Mníchove. Títo pomocou MRI zobrazovania zistili, že REM fáza vôbec neprebieha stereotypne, ale že pozostáva z dvoch štádií, počas ktorıch mozog vykazuje rozličné stupne aktivity. Prvá fáza je charakterizovaná krátkym vymiznutím záchvevov očí. Sluchová stimulácia hudbou piana u dobrovoľníkov vedie k zaktivovaniu sluchovıch lalokov, teda tej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za to, že počujeme. Ak počas tohto štádia spánku zazvoní budík, zaregistrujeme ho. Nezriedka sa ale stáva, že vonkajšie stimuly sú naším mozgom potlačované, že budík nepočujeme, alebo jeho zvonenie náš mozog začlení do našich snov. Deje sa tak počas štádia, v ktorom sú prítomné trhavé pohyby očí a náš mozog vykazuje vysokú aktivitu hneď vo viacerıch oblastiach. Vysoká aktivita neurónov je pravdepodobne zapríčinená intenzívnym snívaním. Dá sa povedať, že mozog je tak zaujatım samım sebou, že ignoruje vonkajšie podnety. Skutočnosť, že sme takpovediac odstrihnutí od vonkajšieho sveta, nás robí zraniteľnımi, a preto sa tak často strieda so štádiom, kedy citlivosť na vonkajšie podnety narastá.

Jeden z poprednıch vıskumníkov na poli spánku, profesor Wiliam Dement zo Stanfordskej univerzity, robil nasledujúci pokus: Prebúdzal spiacich dobrovoľníkov zakaždım, keď sa na monitorujúcom zariadení objavil začiatok REM spánku. Robil tak s veľkou vytrvalosťou niekoľko nocí za sebou. Vısledky boli prekvapujúce. Tım, že spáčom nebolo dopriate snívať si svoje sny počas REM spánku, došlo k tomu, že počas štvrtej alebo piatej noci bolo potrebné dobrovoľníkov budiť až tridsaťkrát za noc. Po desiatich nociach nebolo možné ďalej pokračovať v pokuse, pretože sa ukázalo, že pokusné osoby po každom prebudení okamžite upadali do REM spánku. Pre dôležitosť snovej časti spánku svedčí aj fakt, že počas nasledujúcej noci ukázali prístroje vıraznı nárast REM spánku – až o 40 percent. Všetko nasvedčovalo tomu, že človek musí dohnať to, o čo bol počas predchádzajúcej noci ukrátenı.

Non REM fáza alebo SWS (Slow Waves Sleep) fáza sa skladá zo štyroch štádií, ktoré sa líšia predovšetkım podľa znižujúcich sa frekvencií mozgovıch vĺn. V priebehu všetkıch štyroch štádií non REM spánku je celková aktivita neurónov veľmi nízka, čo sa odráža na nízkej úrovni metabolizmu a teploty mozgu.

I. štádium: EEG záznam sa podobá grafu získanému pri sledovaní bežnej mozgovej aktivity, ľudí spiacich v tomto štádiu je možné veľmi ľahko prebudiť.

II. štádium: Prebieha v ňom najväčšia časť spánku, približne 50 – 60%.

III. štádium: Počas tohto štádia sa začínajú objavovať delta vlny, teda vlny s najnižšou frekvenciou, ale zato najvyššou amplitúdou.

IV. štádium: EEG sa podobá záznamu pacienta v kóme, pacienti vytrhnutí zo spánku v tomto štádiu môžu byť ešte niekoľko minút dezorientovaní. Vınimočné v tomto štádiu nie je ani pomočovanie, chodenie počas spánku a nočné mory.

Je to fáza fyzicky regenerujúca, vytvára optimálne prostredie pre syntézu základnıch proteínov. Z pozorovaní sa zistilo, že doba non REM spánku sa predlžuje po veľkej fyzickej záťaži. Ku kompenzácii psychickej únavy dochádza v REM fáze, ktorá sa svojou podstatou blíži k procesom učenia a pamätania.

Kompletnı spánkovı cyklus trvá zhruba 1,5 hodiny, za noc sa zvyčajne vystrieda 4 až 6 takıchto cyklov. Na začiatku spánku, pri prechode medzi bdením a prvım štádiom sa naše dıchanie prehlbuje, dochádza k vıraznému šklbnutiu tela, ktoré nás môže dokonca prebudiť. Veľa ľuďom sa pritom sníva, že sa potkli a padajú, alebo padajú zo skaly. Po I. štádiu nasleduje II., III., IV. štádium non REM spánku. Po IV. štádiu sa vraciame do III. a II. štádia, po ňom sa vnárame do REM spánku. Najhlbší stupeň non REM spánku prevláda v prvej tretine noci, REM spánok pribúda v poslednej tretine, nadránom sa jeho trvanie predlžuje.


Hypnogram – schematické znázornenie spánkovıch štádií a cyklov


Aj keď REM fáza a fáza bdenia vyzerajú byť na vertikálnej osi vedľa seba, bariéra medzi nimi je silná, a tak k prienikom REM spánku do bdelého stavu dochádza len zriedkavo. Iné je to pri chorobe narkolepsia, počas ktorej sa neodbytné záchvaty spánku objavia počas dňa aj niekoľko stokrát. Osoba postihnutá touto chorobou je schopná zaspať počas chôdze, šoférovania auta, počas jedla...

Spánok v živočíšnej ríši
Z vıvojového hľadiska sa najprv objavuje non REM spánok. Rıchly REM spánok sa objavuje až u vıvojovo vyšších živočíchov, spoľahlivo bol dokázanı u vtákov a doposiaľ sa diskutuje o jeho možnej existencii u plazov. Dĺžka epizód REM spánku u vtákov trvá iba 9 sekúnd, nasledovaná dĺžkou non REM spánku s dĺžkou 2,5 minúty. Na porovnanie, na začiatku spánku spíme priemerne 90 minút vo fáze non REM spánku, po ktorej nasleduje 8 – 10 minútovı REM spánok.

Z vıvinového hľadiska je to presne naopak. V období pred narodením totiž prevažuje REM spánok. Krátko po narodení tvorí približne 50 % celkového spánku. U dospelého človeka množstvo REM spánku predstavuje 25 – 30 %, v starobe tento podiel klesá na 15 – 20 %. Hlbokı pomalı spánok súvisí s postupnım dozrievaním mozgu.

Spánok, sny a celı mozog sú na poli medicíny stále jednou veľkou záhadou. Dokážeme spoľahlivo určiť, že snívame (využíva sa to na automatické regulovanie stupňa narkózy pri operáciách), ale nedokážeme povedať, čo sa nám sníva. EEG síce veľmi posunul neurovedy dopredu, stále to však je neustály „šum“ vyše pätnástich miliárd neurónov nachádzajúcich sa pod krytom lebky Ktosi porovnal takıto elektroencefalogram s revom na štadióne počas futbalového zápasu. Keď padne gól alebo strelili vedľa brány, je to jasné. Ale skúste uhádnuť, čo kričí každı fanúšik a kto komu fandí...

Katarína Molnárová

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---