PREČO JE 14. FEBRUÁR SVIATKOM ZAMILOVANİCH
Prečo práve sv. Valentín?
Podľa kresťanskej tradície sv. Valentín bol kňazom a lekárom. Podľa legendy, keď sa panovník Klaudius rozhodol zrušiť manželstvo, pretože podľa jeho názoru ženatí muži nevykazovali v armáde také dobré vısledky ako slobodní, Valentín potajomky sobášil zamilovanıch, za čo bol zatknutı a kruto potrestanı. Klaudius ho dal verejne popraviť v deň pohanského sviatku luperkálií, počas ktorıch starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov za dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky”, kedy každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali nastávajúcu. Valentín, ktorı svojím životom zaplatil zrejme viac za kresťanské svedectvo než za asistenciu pri tajnıch sobášoch, bol pochovanı pri druhom míľniku na Via Flaminia. Svätec bol populárny ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptickıch záchvatoch, teda v situáciách, ktorım chıba akékoľvek romantické pozadie.
Podľa niektorıch historikov mu patronát nad zaľúbenımi párikmi prischol iba zhodou okolností - na jeho sviatok, 14. februára, sa totiž príroda prebúdza zo zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance. Sviatok sv. Valentína ako deň, keď si každı vyberá svojho milého, spomína roku 1380 vo svojom diele Parliament of Fowls aj otec anglickej literatúry Geoffrey Chaucer. Zvyk posielať na sv. Valentína pohľadnice ako prejavy sympatií vznikol oveľa neskôr a má anglosaské korene. Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londınskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Sviatok sv. Valentína je príležitosťou drobnım darčekom anonymne prejaviť svoju náklonnosť k obdivovanej osobe, ale aj možnosťou opätovne vyjadriť priazeň blízkym - manželke, rodičom, súrodencom, priateľom, kolegom. Takáto šanca sa nám však ponúka každı deň a sv. Valentín ostáva v Cirkvi v prvom rade známy ako mučeník kresťanskej viery.
Možno práve na Valentína ľudia viac premıšľajú aj nad tım, po kom v skutočnosti túžia, ako si predstavujú vyvoleného, či vyvolenú svojho srdca alebo ktoré signály sú tie pravé, ktoré nám dokážu naznačiť, že ide o skutočnú lásku. Už naši predkovia vedeli, ako si pričarovať skutočnú lásku, veľa obradov bolo venovanıch práve tejto problematike. Dnes už čarovanie nepotrebujeme, stačí možno otvorené srdce, jasnú myseľ a duša nám sama dá znamenie, že ide o toho pravého alebo pravú. Ozajstná láska je bezpodmienečná a stála. Trvá večne, nemení sa. Nie je kolísavá. To znamená, že jej zdroj je nezávislı na vonkajších faktoroch. Láska je stav bytia. Je zhovievavá a vyživujúca. Podporuje vzťah k svetu. Vyžaruje zo srdca. Má obrovskú schopnosť pozdvihnúť inıch a vykonať veľké skutky, pretože jej motívy sú čisto rıdze. Progresívne rozvíja zmysel pre osobnı rast. Láska sa sústreďuje na dobro života vo všetkıch jeho prejavoch a podporuje to, čo je pozitívne.
Ktoré signály nám naznačujú príchod skutočnej lásky?
Jednım z tıch prvıch je práve skutočnosť, že sa s partnerom (partnerkou) dokážeme o všetkom porozprávať. Dokážeme to urobiť v pokoji, bez zbytočnıch emócií a väčšinou sa dokážeme dohodnúť, ak riešime nejakı problém. Tiež je veľmi dôležité, aby bola vo vzťahu dôvera. Bezdôvodná nedôvera produkuje negatívnu energiu. Vzťah, v ktorom si partneri navzájom neveria, sa nedá udržať, pretože je emočne nestabilnı a obaja sú neustále pod tlakom. Nedá sa naplno odovzdať vzťahu, kde neustále cítime skúmavı pohľad nedôverčivého partnera. V konfliktom vzťahu nie je možné zotrvať, lebo takı vzťah ničí osobnosť. Ďalším signálom dobrého vzťahu je aj skutočnosť, že partneri si dokážu nezištne pomáhať, navzájom sú si oporou. Ľudia sa často nachádzajú v situáciách, keď sa potrebujú porozprávať, posťažovať, vyliať si srdce. Ideálne je, keď partneri sú tí, ktorí aj v tomto smere dokážu podať prvú pomoc v podobe pohladenia, pochopenia, vypočutia. Takto sa každı psychickı problém stáva znesiteľnejším. Ak u partnerov nachádzame oporu a pochopenie, je to vždy dobrı znak rozvíjajúceho sa vzťahu. Ideálny vzťah je rovnocennı vzťah. Dominancia nie je znakom dobrého vzťahu, ale sebectva. Vzťah musí byť rovnocennı a každı v ňom musí mať svoju slobodu. Nikto sa nesmie realizovať, či presadzovať na úkor toho druhého. Človek potrebuje aj trocha osobného priestoru na veci, ktoré robí rád sám. Mať chvíľu pre seba a robiť to, čo má človek rád, umožňuje ostať sám sebou, byť tım jedinečnım a neopakovateľnım človekom, ktorı si získal srdce svojho partnera práve tım, akı je. So slobodou veľmi úzko súvisí aj rešpekt. Nikdy by sme nemali tlačiť partnera do vecí, v ktorıch sa necíti príjemne alebo do vecí, ktoré sú proti jeho zásadám. Vedieť vzájomne rešpektovať svoje odlišnosti, poznať hranice a neprekračovať ich, poukazuje na stupeň zrelosti a sily samotného vzťahu. Akokoľvek sa človek snaží, občas urobí aj chyby. To sa stáva každému. Dôležité je, aby sme si dokázali chyby uvedomiť a priznať ich pred partnerom. Psychológovia práve o tejto skutočnosti hovoria, že je to prejav vysokej zrelosti jedinca. Priznanie chyby považujú tiež za jeden zo znakov, ktorı napomáha udržať stabilnı vzťah. S chybami veľmi úzko súvisí aj odpúšťanie. Ak nám ide o spoločné šťastie a úprimnı vzťah, musíme si vedieť navzájom odpúšťať. Odpúšťanie tiež veľmi posilňuje vzťah. Ak nedokážeme partnerovi odpúšťať a neustále mu budeme pripomínať chyby, ktorıch sa dopustil, hoci ich oľutoval, vzťah sa bude iba zhoršovať. A tak by sme sa celı život mali snažiť byť aj veľkorysımi a odpúšťať všetkım, ktorıch nosíme v srdci.
Láska má veľa podôb, tvárí a chutí. Jedno je však isté. Odkedy je svet svetom, láska v ňom bola vždy ako súčasť ľudskıch životov. Láska v 21. storočí má svoje špecifiká poznačené dobou, ale jej prapodstata v podobe spomínanıch znakov a signálov sa nezmenila.
zdroj/eduworld/
Podľa kresťanskej tradície sv. Valentín bol kňazom a lekárom. Podľa legendy, keď sa panovník Klaudius rozhodol zrušiť manželstvo, pretože podľa jeho názoru ženatí muži nevykazovali v armáde také dobré vısledky ako slobodní, Valentín potajomky sobášil zamilovanıch, za čo bol zatknutı a kruto potrestanı. Klaudius ho dal verejne popraviť v deň pohanského sviatku luperkálií, počas ktorıch starí Rimania konali obrady očisty a prosili svojich bohov za dar plodnosti. Pre tento deň bola typická aj „lotéria lásky”, kedy každé dievča vhodilo do urny lístok so svojím menom a slobodní muži si potom žrebovali nastávajúcu. Valentín, ktorı svojím životom zaplatil zrejme viac za kresťanské svedectvo než za asistenciu pri tajnıch sobášoch, bol pochovanı pri druhom míľniku na Via Flaminia. Svätec bol populárny ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptickıch záchvatoch, teda v situáciách, ktorım chıba akékoľvek romantické pozadie.
Podľa niektorıch historikov mu patronát nad zaľúbenımi párikmi prischol iba zhodou okolností - na jeho sviatok, 14. februára, sa totiž príroda prebúdza zo zimného spánku a vtáky začínajú svoje svadobné tance. Sviatok sv. Valentína ako deň, keď si každı vyberá svojho milého, spomína roku 1380 vo svojom diele Parliament of Fowls aj otec anglickej literatúry Geoffrey Chaucer. Zvyk posielať na sv. Valentína pohľadnice ako prejavy sympatií vznikol oveľa neskôr a má anglosaské korene. Prvú „valentínku” vraj v 15. storočí poslal z londınskeho väzenia svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Táto milá tradícia sa rozšírila najmä v 19. storočí, keď sa svätovalentínske pozdravy začali vyrábať hromadne. Sviatok sv. Valentína je príležitosťou drobnım darčekom anonymne prejaviť svoju náklonnosť k obdivovanej osobe, ale aj možnosťou opätovne vyjadriť priazeň blízkym - manželke, rodičom, súrodencom, priateľom, kolegom. Takáto šanca sa nám však ponúka každı deň a sv. Valentín ostáva v Cirkvi v prvom rade známy ako mučeník kresťanskej viery.
Možno práve na Valentína ľudia viac premıšľajú aj nad tım, po kom v skutočnosti túžia, ako si predstavujú vyvoleného, či vyvolenú svojho srdca alebo ktoré signály sú tie pravé, ktoré nám dokážu naznačiť, že ide o skutočnú lásku. Už naši predkovia vedeli, ako si pričarovať skutočnú lásku, veľa obradov bolo venovanıch práve tejto problematike. Dnes už čarovanie nepotrebujeme, stačí možno otvorené srdce, jasnú myseľ a duša nám sama dá znamenie, že ide o toho pravého alebo pravú. Ozajstná láska je bezpodmienečná a stála. Trvá večne, nemení sa. Nie je kolísavá. To znamená, že jej zdroj je nezávislı na vonkajších faktoroch. Láska je stav bytia. Je zhovievavá a vyživujúca. Podporuje vzťah k svetu. Vyžaruje zo srdca. Má obrovskú schopnosť pozdvihnúť inıch a vykonať veľké skutky, pretože jej motívy sú čisto rıdze. Progresívne rozvíja zmysel pre osobnı rast. Láska sa sústreďuje na dobro života vo všetkıch jeho prejavoch a podporuje to, čo je pozitívne.
Ktoré signály nám naznačujú príchod skutočnej lásky?
Jednım z tıch prvıch je práve skutočnosť, že sa s partnerom (partnerkou) dokážeme o všetkom porozprávať. Dokážeme to urobiť v pokoji, bez zbytočnıch emócií a väčšinou sa dokážeme dohodnúť, ak riešime nejakı problém. Tiež je veľmi dôležité, aby bola vo vzťahu dôvera. Bezdôvodná nedôvera produkuje negatívnu energiu. Vzťah, v ktorom si partneri navzájom neveria, sa nedá udržať, pretože je emočne nestabilnı a obaja sú neustále pod tlakom. Nedá sa naplno odovzdať vzťahu, kde neustále cítime skúmavı pohľad nedôverčivého partnera. V konfliktom vzťahu nie je možné zotrvať, lebo takı vzťah ničí osobnosť. Ďalším signálom dobrého vzťahu je aj skutočnosť, že partneri si dokážu nezištne pomáhať, navzájom sú si oporou. Ľudia sa často nachádzajú v situáciách, keď sa potrebujú porozprávať, posťažovať, vyliať si srdce. Ideálne je, keď partneri sú tí, ktorí aj v tomto smere dokážu podať prvú pomoc v podobe pohladenia, pochopenia, vypočutia. Takto sa každı psychickı problém stáva znesiteľnejším. Ak u partnerov nachádzame oporu a pochopenie, je to vždy dobrı znak rozvíjajúceho sa vzťahu. Ideálny vzťah je rovnocennı vzťah. Dominancia nie je znakom dobrého vzťahu, ale sebectva. Vzťah musí byť rovnocennı a každı v ňom musí mať svoju slobodu. Nikto sa nesmie realizovať, či presadzovať na úkor toho druhého. Človek potrebuje aj trocha osobného priestoru na veci, ktoré robí rád sám. Mať chvíľu pre seba a robiť to, čo má človek rád, umožňuje ostať sám sebou, byť tım jedinečnım a neopakovateľnım človekom, ktorı si získal srdce svojho partnera práve tım, akı je. So slobodou veľmi úzko súvisí aj rešpekt. Nikdy by sme nemali tlačiť partnera do vecí, v ktorıch sa necíti príjemne alebo do vecí, ktoré sú proti jeho zásadám. Vedieť vzájomne rešpektovať svoje odlišnosti, poznať hranice a neprekračovať ich, poukazuje na stupeň zrelosti a sily samotného vzťahu. Akokoľvek sa človek snaží, občas urobí aj chyby. To sa stáva každému. Dôležité je, aby sme si dokázali chyby uvedomiť a priznať ich pred partnerom. Psychológovia práve o tejto skutočnosti hovoria, že je to prejav vysokej zrelosti jedinca. Priznanie chyby považujú tiež za jeden zo znakov, ktorı napomáha udržať stabilnı vzťah. S chybami veľmi úzko súvisí aj odpúšťanie. Ak nám ide o spoločné šťastie a úprimnı vzťah, musíme si vedieť navzájom odpúšťať. Odpúšťanie tiež veľmi posilňuje vzťah. Ak nedokážeme partnerovi odpúšťať a neustále mu budeme pripomínať chyby, ktorıch sa dopustil, hoci ich oľutoval, vzťah sa bude iba zhoršovať. A tak by sme sa celı život mali snažiť byť aj veľkorysımi a odpúšťať všetkım, ktorıch nosíme v srdci.
Láska má veľa podôb, tvárí a chutí. Jedno je však isté. Odkedy je svet svetom, láska v ňom bola vždy ako súčasť ľudskıch životov. Láska v 21. storočí má svoje špecifiká poznačené dobou, ale jej prapodstata v podobe spomínanıch znakov a signálov sa nezmenila.
zdroj/eduworld/
Pridať komentár
Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.
Hodnotenia
Musíte byť zaregistrovaný, aby ste mohli hodnotiť.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Prosím prihláste, alebo sa zaregistrujte.
Zatial nikto neohodnotil tento príspevok.