Podľa jedného príbehu sa starı mudrc opıtal svojich žiakov: “Prečo na seba ľudia kričia, keď sú nahnevaní?”

Ľudia sa zamysleli a povedali: “Strácame pokoj,” povedal jeden, “a preto kričíme.”

“Ale prečo kričíš, keď druhı človek stojí vedľa teba?” Spıtal sa starec. “Nie je možné s ním hovoriť potichu? Prečo na druhého človeka kričíš, keď sa hneváš? ”

Ľudia mu dali rôzne odpovede, ale ani jedna z nich mudrca neuspokojila.

Nakoniec im vysvetlil:

“Keď sú dvaja ľudia nahnevaní, ich srdcia sa od seba veľmi vzdialia. A tak sa snažia túto vzdialenosť prekonať a kričia, aby sa vzájomne počuli. Čím viac sa hneváte, o to viac na seba musíte kričať, aby ste sa napriek veľkej vzdialenosti počuli. ”

Potom sa mudrc spıtal: “Čo sa stane, keď sa do seba dvaja zamilujú? Nekričia, ale hovoria spolu mierne. Prečo? Ich srdcia sú si blízke. Vzdialenosť medzi nimi je nepatrná. ”

A múdry muž pokračoval: “Keď sa zamilujú ešte viac, čo sa stane? Nerozprávajú, len šepkajú, pretože láska je k sebe sa ešte priblížila. A potom už ani nemusia šepkať, len sa na seba dívajú. Tak blízko sú si dvaja ľudia, keď sa milujú. ”

Potom dodal: “Keď sa hádate, nedovoľte, aby sa vaše srdcia od seba vzdialili, nevyslovuj slová, ktoré vás ešte viac vzdialia. Inak raz nastane chvíľa, kedy vzdialenosť medzi vami bude tak veľká, že k sebe nenájdete cestu späť. ”

(z knihy Vľúdne príbehy – CJ Bermejo, Karmelitánske nakladateľstvo)

Žiadny komentár ešte nebol pridaný. Buďte prvý kto pridá komentár.

Pre pridanie komentára musíte byť prihlásený.

---