Keď niekto ohovára iného a spôsobuje krivdu , zasahuje do roviny rodiny,cnosti a zodpovednosti ,,neviem si ani predstaviť ako je na tom poslucháč.,,Keď jeho ohovárač zájde za roh.Myslím že tak isto ak nie horšie.

Podľa paragrafu 11 Občianskeho zákonníka máme všetci právo na ochranu našej osobnosti, čo zahàòa aj našu občiansku česť a ľudskú dostojnosť. Na vynútenie tohto práva existuje tzv. satisfakčná žaloba. Toto ustanovenie nás chráni pred konaním, ktoré by znižovalo našu váhu na verejnosti, v našej rodine a podobne. To znamená, že keď o mne niekto na internete rozpráva veci, ktoré aj keď sú pravdivé (napr. že sa rozvádzam, lebo môj muž si zmyslel že je gay (len priklad :) )), no znižujú moju dôstojnosť môžem sa brániť žalobou.
Okrem občianskoprávnej úpravy chráni našu osobnosť aj právo trestné a správne. Ak útok na internete dosiahne intenzitu, ktorı našu osobnosť poškodzuje vážnejšou mierou, môžeme podať trestné oznámenie. Podľa danej intenzity a škody sa bude skutok posudzovať buď ako priestupok, alebo ako trestnı čin. Ak uvádzate nepravdivé údaje o fyzickej osobe, ktoré sú schopné poškodiť jej dôstojnosť, znížiť jej vážnosť v rodinnom, pracovnom prostredí a napr. podnikaní a to verejne, čo znamené aj na internete, potrestá sa odòatím slobody až na 5 rokov.

Rozdiel medzi ohováraním a osočovaním

Ohováranie je časté poukazovanie na zlé vlastnosti prípadne činy blízkej, ale aj cudzej osoby
Osočovanie je veľmi podobné ako ohováranie, avšak pri osočovaní si zlé vlastnosti či činy osočovanéj osoby vymıšľame, prípadne ich neúmerne zveličujeme

Následky ohovárania
časť: TRETIA čAS ŽIVOT V KRISTOVI
oddiel: DRUHİ ODDIEL DESA PRIKÁZANÍ
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA „MILOVA BUDEŠ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO“
článok: 8. článok ÔSME PRIKÁZANIE
odsek:
odstavec: III. Previnenia proti pravde
téma:

Ohováranie je najhoršou čiernou mágiou, je to čistı jed !



"Kto ohovára aj ten kto ohováranie pocúva majú v sebe diabla. Jeden ho má na jazyku a druhı na svojom uchu ! Sv. František Salezskı.

Z ohovárania sa nestačí vyspovedať – treba ešte napraviť spôsobené zlo,inák spoveď bude naplatná. Tak ako zlodej nedostane odpustenie, dokiaľ nevráti cudziu vec – ak je v stave to urobiť – tak isto i ľudia, ktorí ohovárali inıch, musia napraviť krivdy, ktoré spôsobili.

Kto sa dopustil osočovania, ten ho musí odvolať pred tımi osobami, ktoré ho počuli. Treba to urobiť, hoci nás budú považovať za podvodníkov a klamárov, hoci by nám to bolo veľmi ťažké. Vidíme, že sa toľko ľudí na svete oddáva ohováraniu a očieròovaniu inıch, a málokto sa snaží napraviť toto zlo. A preto mnohí pôjdu do zatratenia!

2479 Ohováranie a osočovanie ničia dobré meno a česť blížneho. česť je totiž spoločenské svedectvo o ľudskej dôstojnosti a každı má prirodzené právo na česť svojho mena, na svoju dobrú povesť a na úctu.(1753) Preto ohováranie a osočovanie narúša čnosť spravodlivosti a lásky.

Stretli sa dve klebetnice na námestí:
- Hana, čo máš nové?
- Nič, Ty?
- Ani ja.
Hana nešťastne zavolá:
- Panebože a čo budeme teraz robiť!?

Štyri dámy sedia pri partii bridžu a šálke čaju. Prvá hovorí:
- Viete, dámy, poznáme sa už tak dlho. Musím sa k niečomu priznať. Som kleptomanka. Už niekoľko rokov. Ale nebojte sa, vám som nikdy nič nevzala.
Druhá sa pripojí:
- No, ja sa tiež musím priznať. aží ma to už dlho. Som nymfomanka, chlapov nestíham
počítať. Ale dala som si pozor, aby som sa vyhla vašim manželom.
Tretia po chvíli hovorí:
- Keď sa takto spovedáme, ja sa tiež priznám. Som lesba. Ale vy nie ste môj typ, ja mám rada mladé slečny, nebojte sa.
Štvrtá vstane a vychàli:
- Ja sa tiež priznám. Som hrozná klebetnica. A teraz ma ospravedlòte, musím vybaviť pár telefonátov!